Psychológia

Psychológia – veda o človeku a jeho psychike

Psychológia –(gréc. slov. základ – psyché – duša, logos – veda) = veda o duševnom živote. Predmet skúmania psychológie – existuje mnoho vymedzení psychológie ako vedy. Najvšeobecnejšie vymedzujeme psychológiu ako náuku o psychike a jej vonkajších prejavoch. Čo je psychika? -zahŕňa psychické procesy a stavy a to: pociťovanie, vnímanie, predstavivosť, pozornosť, city, vôľu..

Psychika človeka = vedomie!Čo je vedomie? – prejavom stupňa duševného vývinu, človek k nemu príde na základe uvedomovania si seba samého- čo si človek neuvedomuje z duševného života – nazývame nevedomím- medzi plným vedomím a nevedomím existujú prechodné stavy. Vonkajšie prejavy psychiky označujeme ako správanie a konanie. – označujeme také správanie človeka, ktoré je zamerané na vopred vytýčený cieľ (správanie má aj zviera, konať môže len človek!).


Vývin náhľadov na predmet psychológie

Záujem ľudí o duševné alebo psychické javy siaha do predhistorických čias. Neskôr to, čo je vonkajšie, pozorovateľné na človeku, pokladalo sa za materiálne - telo – a to tzv. vnútorné – dušu – za nemateriálne.

Platón: oddelil dôsledne ideu, ducha od hmoty, telu tým, že priznal idei, duchu, duši prvotnosť a nadradenosť.
Idea – duch vznikajú pred hmotou, oživujú hmotu.
Aristoteles: je autorom prvého spisu venovaného duševnému dianiu (Peri psyché – O duši). Aristoteles sa zaoberá v diele:

1.)čo je predmetom vedy o duši
2.)aké prostriedky alebo metódy možno použiť na poznanie duše – uplatnil sa na tomto poli ako vynikajúci systematik!

Psych.pokladá za náuku zaoberajúcu sa skúmaním povahy rastlín, zvierat, ľudí! Aristoteles v chápaní sveta a človeka je idealista. Predpokladal, že pralátke dáva zmysel forma – duchovný princíp, ktorý uvádza hmotu do pohybu a dáva jej účel, zmysel.

Herakleitos – pokladá dušu za jedno zo skupenstiev hmoty!
Demokritos – domnieva sa, že celá príroda sa skladá z atómov, ktoré sú ustavične v pohybe,- z ich zhlukov vznikajú živly – voda, zem, vzduch, oheň- z vlhkosti vznikajú jednoduché organizmy, z ktorých sa rozvíjajú zložitejšie organizmy. Človek sa objavil po mnohých skúškach prírody. Atómy ,z ktorých sa skladá duša, sú jednak sústredené v istom centre – duši, jednak sú rozptýlené po celom tele.


Základné pojmy vývinovej psychológie

1.) Predmet psychológie dieťaťa a mladistvého
2.) Činitele duševného vývinu

Vnútorné a vonkajšie podmienky vývinu:

Vnútorné podmienky - zahŕňame dedičné vlohy, individuálne skúseností, vlastnosti osobnosti jedinca-Zrenie
Vonkajšie podmienky – vývin predstavujú tie činitele prírodného a spoločenského prostredia, ktoré sú pre jedinca významné, ku ktorým nadobúda istý vzťah- Učenie

Čo je vývin:Vývin je celistvý proces, čo znamená, že jednotlivé duševné pochody, vlastnosti a znaky sa vyvíjajú vo vzájomnej súvislosti, vzájomne sa vo vývine podmieňujú. Vývinové zmeny vzájomne na seba nadväzujú. Vývinové obdobia pravidelne za sebou nasledujú. V súčasnom vývinovom období utvárajú sa predpoklady vývinu nasledujúceho vývinového obdobia.


Psychosomatické ochorenia

Minulosť-za príčinu ochorenia sa považovali iba sematické (biologické) t. j. také, ktoré súviseli s organizmom.
Súčasnosť – zvažuje sa aj vplyv psychických faktorov = psychosomatické.
Najnovšie poňatia – ide o ochorenia bio-psycho-sociálne. pôsobenie : biologických faktorov (genetické, potrava...) psychické faktory (osobnosť, vnímanie, správanie...) sociálne faktory (rodina, škola, pracovisko...)
Choroby a ich prejavy – civilizačné ochorenia – súvisia s rozvojom modernej civilizácie, spôsobom stresu, negatívne vplyvy prostredia...Patria sem:- vredové ochorenia, hypertenzia,-srdcovo-cievne ochorenia, rakovina, rôzne alergie...

Vonkajšia psychika,faktory ľudského správania ohrozujúce zdravie - fajčenie,nezdravá strava,málo pohybu,obezita,nadmerná konzumácia alkoholu,stres

Ďalšie ochorenie:cukrovka,duševné choroby,obličky a ich poškodenie pri hypertenzii,rôzne úrazy

Vymedzenie citov:Človek poznáva okolitý svet a súčasne si aj utvára istý vzťah k predmetom, javom, s ktorými prichádza do styku. Jedny predmety a javy ho tešia – vyvolávajú v ňom radosť, iné ho zarmucujú, roztrpčujú – vyvolávajú v ňom smútok.

Definícia citov-Cit je prežívanie bezprostredného vzťahu k rozličným predmetom a javom, k iným ľuďom, k vlastným činom a duševným zážitkom. Povaha prežívaných citov závisí od individuálnych, hlavne charakterových vlastností človeka. Kladné city – (radosť, nadšenie) Záporné city - (smútok, skľúčenosť...)

Druhy citov –a)nižšie city – sú tie, ktoré vznikajú v súvislosti s uspokojovaním fyziolog. potrieb organizmu (príjemnosť, nepríjemnosť...
b)vyššie city – súvisia s uvedomovaním, chápaním a hodnotením predmetov, javov, ktoré ich vyvolávajú,- patria sem city morálne, estetické....Formy prežívania citov – nálada, afekty, vášne

Mentálna (duševná hygiena) –je súčasťou kultúry človeka, jeho životného štýlu, tým napomáha rozvoju a udržaniu zdravia-zároveň ju chápeme ako prevenciu voči psychickým poruchám-slúži k nadobúdaniu duševnej rovnováhy.Faktory: -sféra medziľudských vzťahov -rodina –výchova –sebavýchova

Význam duševnej hygieny –1)oblasť prevencie
2)účinok na sociálne vzťahy jedinca
3)účinok na pracovný výkon
4)udržiavanie a dosahovanie spokojnosti a vyrovnanosti.

Prostriedky duš.hygieny–životospráva, sociálne vzťahy, sebavýchova, prostredie

Pojem sociálny – je odvodený od latinského slova socius – čo znamená druh, spoločník, niekoho, kto je s niekým spojený- tento pojem sa vzťahuje aj na širšiu spoločnosť a označuje to, čo sa týka širšej spoločnosti (sociálny problém, sociálne podmienky ...)Predmet sociálnej psychológie – je vedecké skúmanie tých činností jednotlivca, ku ktorým dochádza vplyvom iných ľudí-Medziosobné správanie – dochádza k interakcii dvoch alebo viacerých jednotlivcov- veda o správaní jednotlivca v spoločnosti.

Pojem skupina – každý človek sa v priebehu svojho života stará členom rozličných skupín- od narodenia je človek vo vzťahu s inými členmi skupiny, od ktorých závisí a s ktorými utvára isté vzťahy.Skupina- je to súhrn dvoch alebo niekoľkých osôb, ktoré majú spoločné ciele, spoločné normy, v určitom ohľade v svojich rolách na sebe závisia

Jednotlivec–je to človek, ktorý tvorí článok (základný článok) skupiny
Sociálna skupina – skladá sa z najmenej dvoch jedincov, ktorí sa navzájom ovplyvňujú => sú v určitom vzťahu, majú spoločné ciele, vytvárajú a uvedomujú si svoju príslušnosť ku skupine.

Skupina má tieto dominantné znaky:1)príslušníci skupiny sú spojení trvalejšími zväzkami – a to nielen zväzkami náhodnými a prechodnými
2)u všetkých členov sa vytvára koncepcia skupiny a ich úloh
3)skupina stojí v určitom protiklade k iným skupinám
4)v skupine sa vyvíja komplex mravov, ktoré tvoria tradíciu
5)v skupine existuje organizácia a deľba úloh činností.

Klasifikácia sociálnych skupín:a)hľadisko veľkosti – malé, veľké
b)hľadisko vzniku – primárne, sekundárne
c)hľadisko vzťahu – formálne, neformálne
Úspešná práca skupiny závisí od dodržiavania a kontroly skupinových noriem. Dodržiavanie skupinových noriem zaručuje systém skupinových sankcií:-pozitívne sankcie – uznanie, pochvala, vďačnosť, úcta, obdiv-negatívne sankcie – výčitky, nespokojnosť, pohoršenie, pokarhanie

Vzťah jedinca ku skupinovým normám má tieto možnosti:prispôsobiť sa, pokúsiť sa o zmenu, odkloniť sa, opustiť skupinu. Celkovú reguláciu správania jedinca vo vnútri skupiny daná systémom noriem sankcií sa nazýva sociálna kontrola. Môže byť:
a)formálna – napr. zákonmi, predpismi...
b)neformálna – irónia, posmech, dištancovanie...

Malé-skupiny,kde sa navzájom všetci poznajú.
Veľké–napr. národy, skupiny dané povolaním.
Primárne- sú skupiny, ktoré sa vyznačujú intímnym spojením členov tvárou v tvár, spoluprácou, utvárajú povahu jednotlivca, dieťa sa učí základné názory, postoje, zvyky... (rodina!)
Sekundárne-ide o vzťahy medzi ľuďmi podobných povolaní, politických názorov, rás, národov.
Formálne–je tu sieť sociálnych vzťahov, ich formy a funkciu predpísanú spoločenskou organizáciou, (plnia sa spoločenské ciele).
Neformálne–sú väzby prirodzeným výrazom citov a potrieb jednotlivca,(realizujú sa osobné potreby, uplatňujú osobné ciele...)
Členské–do nich jednotlivec skutočne patrí.
Referenčná–do nej jednotlivec môže, ale nemusí patriť, do ktorej však chce patriť a ktorá mu slúži ako kritérium hodnotenia jeho vlastného správania. pozitívna a negatívna.

Závislosť od skupiny – je buď vedomý alebo nevedomý vzťah
Vedomá závislosť – jedinec prežíva odlúčenie ako traumu, bráni sa jej, ak k nej príde, snaží sa ju prerušiť...
Nevedomá závislosť – jedinec si často ani neuvedomuje, že jeho konanie je ovplyvnené skupinou
Nezávislosť od skupiny – človek si vytvára svoju vlastnú mienku, pričom si ponecháva voľnosť, či sa pridá k skupine alebo nie.

Človek nepodlieha tlaku skupiny,podobne ani silám ktoré ho od skupiny odtŕhajú (originalita človeka).
Nezávislosť a názorová pluralita – keď jedinec zisťuje názorovú nezhodu medzi sebou a skupinou, môže mať tendenciu k ich zmiereniu. Pri zmierovaní si môže väčšmi uvedomovať existenciu istej plurality (rôznosti) => utvrdzuje ho to v jeho nezávislom postoji, ale aj naopak v tom, aby svoj názor stotožnil s názormi skupiny.

Politický režim – totalitný režim – nepripúšťal názorovú rôznosť.
Spoločenský status – chápe sa ako trvalejšia pozícia dominancia a submisivita – prejavujú sa vo všetkých skupinách => určujú pozíciu jedinca vo vnútri skupiny - dominantná pozícia – vodcovia, vedúci, majú aj najväčšiu moc – ostatní sú podriadení.

Delenie statusu- 1)vrodený–pohlavie
2)získaný–osobná prestíž
3)pripísaný–vek

Spoločenská rola – reprezentuje úlohu a postavenie jedinca v rozličných skupinách, kam patrí (syn – vnuk, študent, kamarát....)
Sociálna rola – predstavuje určitý systém očakávaní – ako by sa mal niekto v určitej pozícii správať. V priebehu svojho vývinu sa jedinec učí, čo sa od neho v istej role očakáva.
Pozícia – je miesto, ktoré má jednotlivec v rámci svojho spoločenského systému a ktoré takto označuje jeho spoločenskú funkciu.

Príklad: pohlavie (muž – žena) vek (mladý, starý) zamestnanie (úradník) Vzťah status a pozícia – chápe sa ako trvalejšia pozícia.