Fázy (etapy) tvorivého procesu (Zelina, 1994):
1.) Preparácia – prípravná fáza, v ktorej sa zbierajú potrebné informácie, údaje, poznatky, osvojujú sa stratégie riešenia problému;
2.) Inkubácia – tlmenie, predstavuje fázu, v ktorej človek vedome nepracuje na predmete tvorby, nezaoberá sa činnosťami, ktoré s ňou súvisia;
3.) Iluminácia – “osvietenie” (heuristický moment) – je to fáza objavenia nového nápadu, riešenia;
4.) Verifikácia – kritické preskúmanie, zhodnotenie nápadu, riešenia, výsledku, jeho overovanie.

Štyri východiskové axiómy tvorivosti:
1.) Tvorivý môže byť každý človek;
2.) Tvorivosť sa môže prejaviť v každej činnosti;
3.) Tvorivosť je cvičiteľná funkcia, dá sa rozvíjať;
4.) Tvorivosť je ťažká práca.

Tvorivú osobnosť na rozdiel od menej tvorivej môžeme vymedziť týmito charakteristikami (Zelina, 1994):
1.) percepčné schopnosti – vyššia senzibilita;
2.) intelektové charakteristiky – vysoká inteligencia a kreativita;
3.) emočné charakteristiky – emocionálna zrelosť;
4.) motivačná vyspelosť – vnútorná motivácia, motivácia výkonu, úspechu;
5.) socializácia osobnosti – komunikatívnosť, schopnosť spolupráce;
6.) hodnotová vyspelosť – zameranosť na hodnoty tvorivosti a všeľudskej morálky;
7.) životný štýl – štýl regulácie charakterizovaný heuristickým spôsobom sebarealizácie.

Prvky súvisiace s kreativitou detí a prostriedky na ich optimalizáciu (Olivar):
1.) Vnímavosť a zvedavosť
- duch bádania, túžba objavovať, formulácia otázok;
- neustále vytváranie syntézy nových poznatkov;
- zvedavosť a záujem sú predpokladom porozumenia.
2.) Pozorovacia schopnosť
- využiť všetky zmysly na pozorovanie objektov;
- vidieť a hodnotiť veci, ktoré druhí nevidia;
- vidieť chyby a potreby, všímať si, čo treba urobiť.
3.) Predstavivosť
- tvorivý človek má vôľu a schopnosti, aby využíval svoju predstavivosť v reálnych situáciách – robí veci iným spôsobom, ako je to obvyklé;
- deti používajú hračky neobvyklým spôsobom, dokážu si poradiť v netradičných situáciách.
4.) Koncentrácia
- tvorivú osobnosť charakterizuje výnimočný stupeň mentálnej energie – dokáže pracovať na svojom probléme ďaleko za bodom, v ktorom by sa väčšina ľudí vzdala;
- treba naučiť dieťa byť aj samé, koncentrovať sa;
- koncentrácia predpokladá sebaovládanie, byť aj motoricky v kľude na určitý čas.
5.) Porozumenie
- ide tu o určitý objav novej kvality, ktorý završuje proces vedomého hľadania;
- podľa niektorých autorov k porozumeniu dochádza:
a) náhle a nápadným spôsobom;
b) keď vedomé myslenie je v stave odpočinku;
c) na základe osobitnej skúsenosti;
d) syntézou rôznych procesov myslenia, ktoré nie sú vedome prepojené;
e) porozumenie, keď si určitú skúsenosť dám do vzťahu s problémom.
6.) Flexibilita
- mobilita myslenia s cieľom zohľadniť rôzne hľadiská;
- postoj pohotovosti zmeniť spôsob riešenia, oslobodiť sa od ustálených štruktúr;
- pristupovať k problému pružne a analyzovať ho podľa konkrétnej situácie;
- schopnosť vidieť problém alebo situáciu z rôznych hľadísk.
7.) Objavovanie súvislostí
- nachádzať spojenia medzi zdanlivo nesúrodými údajmi;
- vnímať súvislosti medzi prvkami, či už ide o idey, veci alebo udalosti.
8.) Originálnosť
- schopnosť objavovať nové vzťahy, nachádzať nové súvislosti medzi situáciami, čím sa mení bežný pohľad na vec a vytvárajú sa nové, často originálne zostavy;
- umožňuje spájať zdanlivo rozdielne oblasti, hľadať nové syntézy;
- schopnosť meniť jednu vec na druhú, použiť ju na funkciu, ktorá nie je pre ňu typická;
- zámerné hľadanie rozdielu;
- originálnosť myslenia a tvorby, neobvyklé rozhodnutia, nezvyčajné odpovede, nezvyčajné riešenie problémov;
- originálnosť je úroveň, ktorá odlišuje umelca od remeselníka.
9.) Nezávislosť myslenia
- tvorivý ľudia bývajú “ samotári”. Intenzívne prežívajú vedomie vnútornej slobody, ktoré sa prejavuje v nezávislosti myslenia a úsudku;
- neprispôsobiví ľudia však nemusia byť tvoriví, tvoriví ľudia však majú istý stupeň neprispôsobyvosti (unkonformizmu), nezáleží im na tom, ako ich prijímajú druhí.
10.) Nemať strach z neznámeho
- nebáť sa vyskúšať nové veci;
- strach z neznámeho môže pochádzať z obavy, že sa dopustíme chyby.
11.) Prijatie konfliktu
- tvorivé osobnosti sa nevyhnú problémom, chybám alebo konfliktom, ale považujú ich za výzvu, ktorá ich stimuluje k tvorivosti.
12.) Vôľa a vytrvalosť
- konečný výsledok a účinnosť tvorivej práce si vyžaduje veľa pokusov a znášanie frustrácie;
- intelektuálna vytrvalosť umožňuje dostať sa do hlbších vrstiev vedomia, z ktorých sa môže vynoriť tvorivá inšpirácia;
- treba vyvrátiť mýtus, že tvorivá činnosť je len akési “ vynorenie” hotového riešenia, bez námahy.
13.) Plynulosť myšlienok a slovného prejavu
- schopnosť reštrukturalizovať (znovuusporadúvať) myšlienky – aj cez slovo, reč, môžeme zdokonaľovať svoje myslenie;
- treba prekonávať triviálnosť a konvenčnosť, lebo hľadaním nových myšlienok dospievame k originálnosti a nekonvenčnosti.
14.) Iniciatíva
- je to vlastnosť alebo tendencia začínať akcie nezávisle;
- z hľadiska prosociálnosti je potrebné, aby sa tvorivosť premenila na iniciatívu, s cieľom hľadať alternatívne riešenia problémov a podniknúť akcie na uspokojenie potrieb a na podporu sociálneho pokroku.
15.) Experimentovanie
- tvorivý žiaci experimentujú v predmetoch a oblastiach, ktoré ich zaujímajú, inde robia väčšinou len toľko, aby prešli, urobili skúšku;
- v oblasti záujmu robia viac, než sa vyžaduje;
- experimentujú so známymi predmetmi, aby videli, či sa dajú použiť aj na iné, než predpokladané účely.

Jednoduchá tvorivosť
Pri jednoduchej tvorivosti ide o rozvoj základných tvorivých schopností dieťaťa, prostredníctvom jednoduchých úloh na tvorivosť. Triedy tvorivých úloh:
1.) Doplniť nedokončené čiary;
2.) Dokončenie príbehu;
3.) Tvoriť symboly pre známe pojmy;
4.) Spoločné riešenie hypotetickej situácie (čo by sa stalo, keby...);
5.) Lúštiť a tvoriť hádanky, vtipy;
6.) Vymýšľať nové hry;
7.) Vytvárať synonymá v širšom zmysle (napr. rôzne spôsoby vyjadrenia vďaky)
8.) Nezvyčajné využitie známych predmetov;
9.) Koláž, príbeh, báseň, maliarske dielo, .. 10.) Vyjadriť príbeh, pojem alebo vec pomocou pantomímy, hudbu vyjadriť výtvarným prejavom.

Základnou metódou rozvíjania tvorivosti je tvorba tvorivých úloh.