ak ho o to budeme prosiť. Naše oči sa otvoria, aby sme rozpoznali uzdravujúcu moc zasľúbení, zaznamenaných v jeho Slove. Duch Svätý nás naučí vážiť si každé požehnanie, ktoré lieči žiaľ. Na každý dúšok horkosti nájdeme liečivú bylinu. Nesmieme dovoliť, aby nás budúcnosť so svojimi ťažkými problémami a neutešenými vyhliadkami prinútila zvesiť ruky, zbavila odvahy tak, že by sa nám roztriasli kolená. Všemohúci hovorí: „Ale nech sa chopí mojej ochrany, nech uzavrie so mnou mier, nech uzavrie so mnou mier!“ (Iz 27,5)

Tí, ktorí svoj život odovzdajú pod jeho vedenie a do jeho služby, sa nikdy neocitnú v situácii, pre ktorú by Boh nemal riešenie. Ak sme činiteľmi jeho Slova, nech sa nachádzame v akejkoľvek situácii, máme v ňom Sprievodcu, (248) ktorý nás povedie správnou cestou. V bezradných situáciách máme v ňom spoľahlivého Radcu. Keď prežívame akýkoľvek zármutok, stratu alebo trpíme pocitom samoty, máme v ňom súcitného Priateľa. Ak sa vo svojej nevedomosti dopustíme chybných krokov, Spasiteľ nás neopustí. Nikdy nemusíme mať pocit, že sme sami. Našimi spoločníkmi sú anjeli. Je s nami Utešiteľ, ktorého Kristus sľúbil poslať vo svojom mene. Na ceste do Božieho mesta niet ťažkostí, (178) ktoré by tí, čo Bohu dôverujú, nemohli prekonať. Neexistujú nebezpečenstvá, ktorým by nemohli uniknúť. Nie je žiaľ, zármutok ani ľudská slabosť, na ktoré by Boh nemal liek. Nikto nemusí byť bezradný a zúfalý. Môže sa stať, že vám satan bude našepkávať: „Tvoj prípad je beznádejný. Si nepolepšiteľný.“

No v Kristovi máte nádej. Boh nás nevyzýva zvíťaziť nad hriechom a pokušením vo vlastnej sile. Prosí nás, aby sme prišli bližšie k nemu. Čaká, aby nás mohol oslobodiť od akýchkoľvek ťažkostí, ktoré trápia a deprimujú našu dušu i telo. Ten, ktorý vzal na seba podobu človeka, súcití s utrpením ľudstva. Kristus nielenže pozná každého človeka, jeho zvláštne potreby a skúšky, ale pozná i všetky situácie, ktoré nás rozčuľujú a privádzajú do rozpakov. Jeho ruka sa láskavo a nežne vystiera ku každému trpiacemu dieťaťu. Tým, ktorí najviac trpia, prejavuje najviac svojej lásky a súcitu. Kristus cíti s našimi slabosťami. Túži po tom, aby sme svoju neistotu a problémy zložili k jeho nohám. Nie je rozumné sústrediť sa na seba a svoje pocity. Ak to robíme, nepriateľ nám bude klásť do cesty ťažkosti a pokušenia, ktoré oslabia našu vieru a zbavia nás odvahy. Ustavične sa zaoberať svojimi pocitmi a dať im voľný priechod znamená pripravovať pôdu pre pochybnosti a komplikovať si život.

Máme odvrátiť pozornosť od seba a hľadieť na Ježiša. (249) Keď vás napadnú pokušenia, keď sa zdá, že starosť, zmätok a temnota na vás doliehajú zo všetkých strán, pozrite sa tam, kde ste poslednýkrát videli svetlo. Odpočiňte si v Kristovej láske, starostlivosti a pod jeho ochranou. Keď hriech bojuje o nadvládu v srdci, keď pocit viny ťaží svedomie, keď nevera zatemňuje myseľ, pamätajte, že Kristova milosť dokáže zvíťaziť nad hriechom a zahnať tmu. V spojení so Spasiteľom nájdeme pokoj. (179) Zasľúbenia, ktoré liečia „Hospodin vykúpi dušu svojich služobníkov. Nikto z tých, čo sa utiekajú k nemu, nebude pykať.“ (Ž 34,22)„V bázni pred Hospodinom je silná nádej človeka i jeho synom je on útočišťom.“ (Prísl 14,26)„Ale Sion povedal: Opustil ma Hospodin a Pán zabudol na mňa! Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem. Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl.“ (Iz 49,14-16) (250)„Neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som Boh tvoj! Posilním ťa a pomôžem ti i podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou.“ (Iz 41,10)„Počúvajte ma, dom Jákobov, i všetok zvyšok domu Izraela, ktorý som dvíhal od života matky a nosil od narodenia: Ja som až do vašej staroby ten istý, až do šedín vás budem nosiť. Ja som učinil, ja i dvíham, ja ponesiem i zachránim.“ (Iz 46,3.4)


Vďačnosť a chvála

Naše telesné a duševné zdravie najlepšie upevní vďačnosť a chvála. Ako je potrebné modliť sa, tak je tiež nutné nepodliehať depresii, myšlienkam a pocitom nespokojnosti. Ak kráčame k nebeskému domovu, nemôžeme predsa ísť ako sprievod pozostalých, ktorí celou cestou nariekajú a sťažujú sa. Kresťania, ktorí stále nariekajú a myslia si, že radosť a šťastie je hriech, nemajú správne náboženstvo. Tí, čo si všímajú len smutné veci vôkol seba a radšej sa dívajú na suché lístie, než aby si natrhali krásne živé kvety, čo nevidia krásu veľhôr a sviežu zeleň (180) v údoliach a nechcú počuť radostný hlas prírody, ktorý je otvorenému uchu príjemnou hudbou, títo ľudia nežijú v spoločenstve s Kristom. Obklopujú sa šerom a tmou, zatiaľ čo by mohli žiť vo svetle Slnka spravodlivosti, ktoré by so zdravím na svojich lúčoch vyšlo v ich srdciach. Bolesť môže vašu myseľ zatiahnuť mrakmi. Nesnažte sa vtedy rozmýšľať. Viete, že Ježiš vás miluje a rozumie vašej slabosti.

Jeho vôľu vykonáte jednoducho tak, že sa mu úplne odovzdáte. Existuje prírodný zákon, ktorý hovorí, že naše myšlienky a pocity sa posilnia a povzbudia, ak ich vyslovíme. (251) Slovami vyjadrujeme myšlienky, ale pravdou je tiež to, že myšlienky sa rodia zo slov. Keby sme viac rozprávali o svojej viere, tešili sa z požehnania, ktoré sme prijali – z Božej lásky a milosti – naša radosť a