viera by porástli. (252) Žiadny jazyk nemôže vyjadriť a ani myseľ smrteľného človeka pochopiť požehnanie, ktoré plynie z uvedomenia si Božej lásky a dobroty. Už tu na zemi môžeme prežívať radosť a byť studničkou, ktorá nevysychá, pretože pramení pri Božom tróne. Učme preto svoje srdce a ústa chváliť Boha za jeho nekonečnú lásku. Učme sa dôverovať, nevzdávať sa nádeje a tešiť sa zo svetla, ktoré žiari z golgotského kríža. Nikdy by sme nemali zabúdať, že sme deťmi nebeského Kráľa, synmi a dcérami Pána zástupov. Je našou prednosťou, že sa môžeme spoliehať na Boha. „A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach... A buďte vďační!“ (Kol 3,15)

Zabudnime na svoje ťažkosti a problémy a chváľme Boha za to, že môžeme žiť na jeho slávu. Nové požehnania každého dňa nech prebúdzajú v našich srdciach chválu za jeho láskavú starostlivosť. Keď ráno otvoríte oči, ďakujte Bohu za ochranu v noci. Ďakujte za jeho pokoj vo vašom srdci. Ráno, na obed i večer nech vaša vďačnosť ako sladká vôňa stúpa k nebesiam. Keď sa nás niekto spýta, ako (181) sa cítime, nehovorme niečo smutné, aby sme vzbudili jeho súcit. Nerozprávajme o svojej bolesti a trápeniach, o tom, že nám chýba viera. Pokušiteľ je rád, keď počuje takéto slová. Ak rozprávame o tom, čo nás trápi, oslavujeme satana. Premôže nás, ak sa budeme zaoberať jeho veľkou mocou. Rozprávaním o jeho sile sa sami vydávame do jeho rúk. Hovorme preto radšej o veľkej Božej moci, aby sa naše záujmy zjednotili s jeho záujmami. Rozprávajme o Kristovej nesmiernej moci a o jeho sláve. Celé nebo sa zaujíma o našu záchranu. Tisíce a desaťtisíce Božích anjelov sú poverení slúžiť tým, ktorí sa stanú dedičmi spasenia. Chránia nás pred zlom a vedú boj proti mocnostiam tmy, ktoré usilujú o našu záhubu. (253) Nemáme byť v každej chvíli vďační, a to aj vtedy, keď sa nám do cesty postavia očividné prekážky?


Chválospevy

Vyjadrujme svoju chválu a vďaku spevom. Keď sme pokúšaní, nehovorme o svojich pocitoch, ale vo viere spievajme pieseň vďaky Bohu. Pieseň je zbraň, ktorú môžeme použiť proti depresii. Ak takto otvoríme svoje srdce prítomnosti Spasiteľa, získame zdravie a jeho požehnanie. (254) „Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo na veky trvá jeho milosť. Takto nech hovoria tí, ktorých vykúpil Hospodin, ktorých vykúpil z ruky protivníka.“ (Ž 107,1.2)„Spievajte mu, hrajte mu! Rozprávajte o všetkých jeho divoch! Chváľte sa jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo hľadajú Hospodina!“ (Ž 105,2.3)„Lebo smädných napojil a hladných nasýtil dobrotami. Tým, čo sedeli vo tme a temnote spútaní biedou a okovami... Vo svojom (182) súžení volali k Hospodinovi a on ich zachránil z úzkostí, vyviedol ich z tmy a temnoty a roztrhol im putá. Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi.“ (Ž 107,9-15)„Prečo si skleslá, moja duša, prečo sa znepokojuješ? Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať, svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu.“ (Ž 42,12)„Za všetkých okolností vzdávajte vďaky. Lebo to vám ukladá Božia vôľa v Kristu Ježišovi.“ (1 Tes 5,18)

Tento príkaz je uistením, že i to, o čom si myslíme, že je proti nám, poslúži na naše dobro. Boh by nechcel, aby sme mu ďakovali za to, čo by nám škodilo.„Hospodin je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť? Hospodin je útočisko môjho života. Pred kým sa mám triasť?“ (Ž 27,1)„Veď má schová vo svojom úkryte v deň pohromy. Ukryje ma v skrýši svojho stánku... V jeho stane prinesiem obety s plesaním. Spievať a hrať budem Hospodinovi.“ (Ž 27,5.6) (255)„Túžobne som očakával Hospodina, sklonil sa ku mne a počul moje volanie o pomoc. Vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahna a blata. Nohy mi postavil na skalu a spevňuje moje kroky. Do úst mi vkladá novú pieseň, chválospev na nášho Boha.“ (Ž 40,2-4)„Hospodin je moja sila a môj štít. Moje srdce mu dôveruje. Dostalo sa mi pomoci a srdce mi zaplesalo. Vďačne ho oslavujem piesňou.“ (Ž 28,7)


Robiť dobre

Jednou z hlavných prekážok uzdravenia je sústredenie pozornosti chorého na seba. Mnohí zdravotne postihnutí si myslia, že každý by (183) im mal prejaviť súcit a pomoc. Ich potrebou je však odpútať pozornosť od seba, začať myslieť na druhých a starať sa o nich. Za postihnutých, zarmútených a malomyseľných je potrebné často sa modliť. A je to správne. Mali by sme sa modliť, aby Boh vniesol svetlo do zatemnenej mysle a potešil zarmútené srdce. Boh vypočúva modlitby za tých, ktorí sú ochotní odovzdávať požehnanie druhým. Ak sa modlíme za zarmútených, mali by sme ich povzbudiť, aby sa sami pokúsili pomáhať tým, ktorí ešte viac potrebujú pomoc. Ak to skúsia, vytratí sa temnota z ich srdca. Ak sa snažíme potešiť druhých, ako sme sami boli potešení, požehnanie sa nám vráti. Päťdesiata ôsma kapitola knihy proroka Izaiáša obsahuje recept, ako sa zbaviť chorôb tela a duše. Ak túžime byť zdraví a mať pravú radosť zo života, musíme sa riadiť pravidlami, ktoré sú zaznamenané v Písme.

O službe, ktorú môže prijať a o svojich požehnaniach, Pán hovorí:„Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému, a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. (256) Potom