Psychoterapia

Medzi mysľou a telom je veľmi úzky vzťah. Ak je postihnuté jedno, trpí s ním i to druhé. Stav mysle ovplyvňuje zdravie oveľa viac, než si to mnohí uvedomujú. Mnohé choroby, ktoré trápia ľudí, sú dôsledkom duševnej depresie. Smútok, strach, nespokojnosť, výčitky svedomia, pocit viny a nedôvera, to všetko podlamuje životné sily a privoláva chorobu a smrť.

Častou príčinou choroby alebo jej zhoršenia býva pestovanie nezdravej predstavivosti. Mnohí sú celý život invalidmi, hoci by mohli byť zdraví, keby si to mysleli. Mnohí si myslia, že každá nepatrná námaha im spôsobí chorobu. Keďže je očakávaná, stane sa skutočnosťou. Mnohí zomierajú na chorobu, príčina ktorej je úplne vymyslená. Odvaha, nádej, viera, sympatia a láska podporujú zdravie a predlžujú život. Spokojná myseľ a radostný duch sú zdravím pre telo a silou pre dušu. „Radostné srdce je dobrým liekom.“ (Prísl 17,22)Pri liečení chorého by sme nemali prehliadať vplyv myšlienok, ktorý, keď je správne využitý, je jedným z najúčinnejších prostriedkov v boji s chorobou. (241)


Ovládanie mysle druhého

Existuje však určitá psychoterapeutická technika, ktorá je jedným z najúčinnejších prostriedkov na zlé. Touto takzvanou vedeckou metódou sa myseľ jedného človeka dostáva pod kontrolu iného, takže individualita slabšej mysle splýva s individualitou silnejšej. Človek koná podľa vôle iného človeka. Niektorí tvrdia, že takto je možné zmeniť myšlienkové pochody a chorým vštepiť podnety (172) podporujúce zdravie. Pacient tak bude mať možnosť odolávať chorobe a premôcť ju. Túto liečebnú metódu používajú tí, ktorí nepoznajú jej skutočnú podstatu a účinky a ktorí veria, že chorému pomáha. Tento takzvaný vedný odbor je však založený na nesprávnych zásadách. Kristovej povahe i duchu je cudzí. Nevedie k tomu, ktorý je životom a spásou. Kto totiž upútava myseľ druhých na seba, odvádza ich od pravého Zdroja ich sily. Boh nechce, aby ktorákoľvek ľudská bytosť podriadila svoju myseľ a vôľu kontrole iného človeka a stala sa tak pasívnym nástrojom v jeho rukách. Individualita jedného človeka nesmie splynúť s individualitou druhého. Nikto nesmie považovať iného človeka za zdroj uzdravenia. Každý má byť závislý len od Boha. On obdaroval človeka dôstojnosťou, preto môže byť iba pod jeho kontrolou.

Boh si želá byť s ním v úzkom osobnom vzťahu. Vo svojom správaní k ľuďom uznáva zásadu osobnej zodpovednosti. V každom človeku sa snaží posilniť pocit osobnej závislosti a vštepiť mu potrebu osobného vedenia. Boh túži byť s ľuďmi v spojení, aby sa mohli meniť na jeho obraz. Satan sa snaží tomu zabrániť. Usiluje sa v človeku posilniť závislosť od ľudí. (242) Ak sa mu podarí odviesť myseľ ľudí od Boha, môže ich dostať pod svoju kontrolu a podriadiť si ich. Pôvodcom teórie ovládania mysle človeka je satan. Chce sa predstaviť ako najvyšší mysliteľ a Božiu múdrosť nahradiť ľudskou múdrosťou. Ani jeden omyl, ktorý je medzi takzvanými kresťanmi rozšírený, nie je taký nebezpečný a ani jeden neoddeľuje človeka od Boha viac ako práve tento. Táto metóda sa môže zdať úplne nevinná. Ak ju však použijeme u pacientov, dôsledkom bude záhuba a nie uzdravenie. Takýto spôsob liečenia otvára dvere satanovi, ktorý prichádza, aby sa zmocnil mysle ovládaného i toho, kto ovláda.

Zlomyseľným mužom a ženám je daná strašná moc. Aké (173) možnosti sa ponúkajú tým, ktorí žijú z toho, že využívajú slabosť alebo nerozumnosť druhých! Koľko je takých, ktorí ovládaním mysle slabých alebo chorých, získavajú prostriedky na ukojenie zmyselných vášní a túžby po zisku! Máme k dispozícii niečo lepšie, než je ovládanie človeka človekom. Pri liečbe duše a tela nemá lekár viesť chorých k závislosti od ľudí, ale usmerňovať ich k tomu, ktorý môže spasiť každého, kto k nemu príde. Ten, ktorý stvoril človeka, vie, čo myseľ potrebuje. Uzdraviť môže jedine Boh. Tí, ktorých myseľ i telo sú choré, (243) majú vidieť v Kristovi lekára. Hovorí: „...pretože ja žijem a aj vy žiť budete“. (Ján 14,19) To je život, ktorý máme ukázať chorým. Máme im povedať, že ak majú vieru v Krista, ak s ním budú spolupracovať, ak sa budú riadiť zdravotnými zákonmi a ak sa budú usilovať o dokonalú svätosť v Božej bázni, Kristus im dá život. Keď im predstavíme Krista takýmto spôsobom, odovzdávame im silu a moc, ktorá má nesmiernu cenu, pretože pochádza zhora. To je tá pravá veda o uzdravovaní tela i duše.


Súcit

Pri liečbe duševných chorôb je potrebná veľká múdrosť. Boľavé, choré srdce a skľúčená myseľ potrebujú láskyplnú opateru. Častokrát je to nejaký pretrvávajúci problém v rodine, ktorý ako rakovina zožiera človeka a oslabuje životné sily. Niekedy sú to výčitky svedomia za vykonaný hriech, ktoré podkopávajú ľudské sily a rozpolcujú myseľ človeka. Týmto nemocným môžeme pomôcť len láskyplným súcitom. Lekár si musí získať ich dôveru a potom im poukázať na veľkého Lekára. Ak mu uveria a budú dôverovať, že on sa ich ujal, prinesie to úľavu mysli a často i zdravie telu. Súcit a ohľaduplnosť sú pre chorých často lepším liekom než tá najodbornejšia liečba poskytnutá chladným a nevšímavým spôsobom.

Ak (174) lekár prichádza k lôžku pacienta ľahostajne a bez osobného záujmu, ak slovom alebo činom budí dojem, že tento prípad nevyžaduje zvláštnu pozornosť a ponecháva pacienta jeho vlastným úvahám, jednoznačne mu tým ubližuje. Pochybnosti a malomyseľnosť, ktoré vyvolal svojím necitlivým správaním, často zmaria účinok liekov, ktoré predpísal. (244) Keby sa lekári vedeli vžiť do situácie pacienta, ktorý sa cíti ponížený a v dôsledku utrpenia má oslabenú vôľu, ktorý túži po súcite a istote, boli by vnímavejší k jeho pocitom. Ak sa láska a súcit, ktoré Kristus prejavoval chorým, spoja s lekárovými odbornými vedomosťami a skúsenosťami, už len jeho prítomnosť bude požehnaním.
Otvorenosť vo vzťahu k pacientovi v ňom vzbudzuje dôveru, ktorá sa v nemalej miere podieľa na uzdravení. Sú lekári, čo si myslia, že je dobré nepovedať pacientovi pravdu o jeho chorobe. Obávajú sa, že by ho to rozrušilo a zmalomyseľnilo. Preto mu stále dávajú falošnú nádej na uzdravenie. Pacient ešte aj zomiera bez toho, aby ho upozornili na hroziace nebezpečenstvo. Nie je to múdre správanie. Nemusí byť vždy najlepšie vysvetliť pacientovi všetko, čo mu hrozí. Mohlo by ho to znepokojiť a spomaliť, možno aj prekaziť liečebný proces. Úplnú pravdu nemôžeme povedať ani tým, ktorí si ťažkosti privolali sami svojou predstavivosťou. Mnohí z nich sú totiž nerozumní a nedokážu sa ovládať. O sebe i o druhých majú svoje vlastné predstavy nezodpovedajúce pravde. Pre nich sú však skutočnosťou. Ich opatrovatelia im preto majú prejavovať stálu láskavosť, vytrvalú trpezlivosť a ohľaduplnosť. Keby týmto pacientom povedali pravdu, niektorých by sa to dotklo a iných by to zmalomyseľnelo.

Kristus povedal svojim učeníkom: „Ešte vám mám toho veľa povedať, ale teraz to nemôžete zniesť.“ (Ján 16,12) Aj keď pravdu nemusíme povedať vždy a v každom (175) prípade, nikdy nie je nutné ani ospravedlniteľné klamať. Lekár alebo zdravotná sestra by nikdy nemali hľadať zámienky ako nepovedať pravdu. S tým, kto tak robí, Boh nemôže spolupracovať. Ak lekár stratil dôveru svojich pacientov, premrhal jeden z najúčinnejších prostriedkov na ich uzdravenie. (245)


Sila vôle

Sila vôle nie je ocenená tak, ako by mala. Ak vôľu rozvíjame a správne usmerňujeme, dodáva energiu celej bytosti a je úžasnou pomocou pri zachovaní zdravia. Je tiež mocným činiteľom pri liečbe chorôb. Ak je správne zacielená, bude kontrolovať predstavivosť a stane sa mocným faktorom pri prevencii i liečbe chorôb telesných i duševných. Ak pacienti použijú silu na získanie správneho vzťahu k životu, môžu byť lekárovi veľkou pomocou. Tisícky ľudí by sa mohli uzdraviť, keby chceli. Pán nechce, aby boli chorí. Túži po tom, aby boli zdraví a šťastní. Preto by sa mali rozhodnúť, že budú zdraví. Zdravotne postihnutí sa môžu ubrániť chorobe jednoducho tým, že nepodľahnú bolesti a nečinnosti. Mali by sa snažiť povzniesť nad bolesť a zamestnať nejakou užitočnou prácou, primeranou ich sile. Pri takej práci a pobyte na čerstvom vzduchu a slnku môže nejeden zoslabnutý človek opäť získať zdravie a silu.


Biblické zásady liečby

Tým, ktorí si chcú zdravie uchovať alebo ho znovu získať, Písmo radí: „A neopíjajte sa vínom, lebo v ňom je rozpustilosť, ale dajte sa naplniť Duchom.“ (Ef 5,18) Skutočné zdravie a osvieženie tela či duše sa nedá nájsť vo vzrušení alebo zabudnutí vyvolanom neprirodzenými a nezdravými podnetmi, ani v holdovaní chúťkam a vášňam. Mnohí chorí nepoznajú Boha a nemajú nádej. Trápia ich nesplnené túžby, zhubné vášne a výčitky svedomia. Tento život im začína unikať a na (176) večný život nemajú nádej. Ošetrovatelia by sa nemali domnievať, že pacientom pomôžu, (246) ak im doprajú uspokojiť ich ľahkovážne a vzrušujúce pôžitky, veď ony sa stali kliatbou ich života. Hladná a smädná duša bude cítiť hlad a smäd tak dlho, kým bude túžiť uspokojiť ich takýmto spôsobom.

Tí, ktorí pijú zo studne sebeckých rozkoší, sú oklamaní. Rozpustilosť omylom považujú za silu. Keď vzrušenie pominie a nadšenie vyprchá, sú opäť nespokojní a zúfalí. Trvalý pokoj a skutočný odpočinok ducha vyviera z jediného Zdroja. Kristus ho mal na mysli, keď povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie.“ (Mat 11,28) „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam nie ako svet dáva.“ (Ján 14,27) Tento pokoj nie je niečo, čo Kristus dáva mimo seba. Je v ňom a získať ho môžeme jedine vtedy, ak prijmeme Krista. Ježiš je prameňom života. Mnohí ho potrebujú lepšie poznať. Potrebujú byť trpezlivo, láskavo, a pritom pravdivo poučení o tom, ako sa celá bytosť môže otvoriť vplyvu uzdravujúcich síl neba. Ak slnko Božej lásky osvieti tmavé kúty srdca človeka, nepokoj, únavu a nespokojnosť vystrieda radosť a pokoj, ktoré dajú mysli nový elán a telu zdravie a energiu.


Pomoc v každom utrpení

Žijeme vo svete plnom utrpenia. Na ceste do nebeského domova sa stretávame s ťažkosťami, skúškami a žiaľom. Sú však ľudia, ktorí si bremeno života dvojnásobne sťažujú tým, že neustále očakávajú rôzne ťažkosti. Ak ich postihne sklamanie alebo (247) protivenstvo, myslia si, že sa už všetko rúti, že oni majú život najťažší a určite prídu o všetko. Tak sa sami ženú do zúfalstva a vrhajú tiene na všetkých vôkol seba. Život sa im stáva bremenom. Nemusí to tak byť. Zmena spôsobu myslenia si vyžaduje odhodlané (177) úsilie. Ale dá sa to urobiť. Ich prítomné i budúce šťastie závisí od toho, ako dokážu svoju myseľ upriamiť na radostné veci. Nech sa prestanú zaoberať temnými myšlienkami a všímajú si dobrodenia, ktorými ich Boh obdarováva na ceste životom a tiež tie, ktoré sú neviditeľné a večné.

Boh pomáha v každej skúške. Keď Izrael putoval púšťou a prišiel do Máry, kde boli horké vody, Mojžiš sa modlil k Hospodinovi. Boh mu nedal žiadny zvláštny prostriedok, ale upozornil ho na to, čo bolo po ruke. Drevo, ktoré stvoril, mal hodiť do prameňa, aby sa voda očistila a bola sladká. Keď tak urobil, ľudia mohli túto vodu piť a občerstviť sa. Kristus nám pomôže v každej skúške,ak ho o to budeme prosiť. Naše oči sa otvoria, aby sme rozpoznali uzdravujúcu moc zasľúbení, zaznamenaných v jeho Slove. Duch Svätý nás naučí vážiť si každé požehnanie, ktoré lieči žiaľ. Na každý dúšok horkosti nájdeme liečivú bylinu. Nesmieme dovoliť, aby nás budúcnosť so svojimi ťažkými problémami a neutešenými vyhliadkami prinútila zvesiť ruky, zbavila odvahy tak, že by sa nám roztriasli kolená. Všemohúci hovorí: „Ale nech sa chopí mojej ochrany, nech uzavrie so mnou mier, nech uzavrie so mnou mier!“ (Iz 27,5)

Tí, ktorí svoj život odovzdajú pod jeho vedenie a do jeho služby, sa nikdy neocitnú v situácii, pre ktorú by Boh nemal riešenie. Ak sme činiteľmi jeho Slova, nech sa nachádzame v akejkoľvek situácii, máme v ňom Sprievodcu, (248) ktorý nás povedie správnou cestou. V bezradných situáciách máme v ňom spoľahlivého Radcu. Keď prežívame akýkoľvek zármutok, stratu alebo trpíme pocitom samoty, máme v ňom súcitného Priateľa. Ak sa vo svojej nevedomosti dopustíme chybných krokov, Spasiteľ nás neopustí. Nikdy nemusíme mať pocit, že sme sami. Našimi spoločníkmi sú anjeli. Je s nami Utešiteľ, ktorého Kristus sľúbil poslať vo svojom mene. Na ceste do Božieho mesta niet ťažkostí, (178) ktoré by tí, čo Bohu dôverujú, nemohli prekonať. Neexistujú nebezpečenstvá, ktorým by nemohli uniknúť. Nie je žiaľ, zármutok ani ľudská slabosť, na ktoré by Boh nemal liek. Nikto nemusí byť bezradný a zúfalý. Môže sa stať, že vám satan bude našepkávať: „Tvoj prípad je beznádejný. Si nepolepšiteľný.“

No v Kristovi máte nádej. Boh nás nevyzýva zvíťaziť nad hriechom a pokušením vo vlastnej sile. Prosí nás, aby sme prišli bližšie k nemu. Čaká, aby nás mohol oslobodiť od akýchkoľvek ťažkostí, ktoré trápia a deprimujú našu dušu i telo. Ten, ktorý vzal na seba podobu človeka, súcití s utrpením ľudstva. Kristus nielenže pozná každého človeka, jeho zvláštne potreby a skúšky, ale pozná i všetky situácie, ktoré nás rozčuľujú a privádzajú do rozpakov. Jeho ruka sa láskavo a nežne vystiera ku každému trpiacemu dieťaťu. Tým, ktorí najviac trpia, prejavuje najviac svojej lásky a súcitu. Kristus cíti s našimi slabosťami. Túži po tom, aby sme svoju neistotu a problémy zložili k jeho nohám. Nie je rozumné sústrediť sa na seba a svoje pocity. Ak to robíme, nepriateľ nám bude klásť do cesty ťažkosti a pokušenia, ktoré oslabia našu vieru a zbavia nás odvahy. Ustavične sa zaoberať svojimi pocitmi a dať im voľný priechod znamená pripravovať pôdu pre pochybnosti a komplikovať si život.

Máme odvrátiť pozornosť od seba a hľadieť na Ježiša. (249) Keď vás napadnú pokušenia, keď sa zdá, že starosť, zmätok a temnota na vás doliehajú zo všetkých strán, pozrite sa tam, kde ste poslednýkrát videli svetlo. Odpočiňte si v Kristovej láske, starostlivosti a pod jeho ochranou. Keď hriech bojuje o nadvládu v srdci, keď pocit viny ťaží svedomie, keď nevera zatemňuje myseľ, pamätajte, že Kristova milosť dokáže zvíťaziť nad hriechom a zahnať tmu. V spojení so Spasiteľom nájdeme pokoj. (179) Zasľúbenia, ktoré liečia „Hospodin vykúpi dušu svojich služobníkov. Nikto z tých, čo sa utiekajú k nemu, nebude pykať.“ (Ž 34,22)„V bázni pred Hospodinom je silná nádej človeka i jeho synom je on útočišťom.“ (Prísl 14,26)„Ale Sion povedal: Opustil ma Hospodin a Pán zabudol na mňa! Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem. Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl.“ (Iz 49,14-16) (250)„Neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som Boh tvoj! Posilním ťa a pomôžem ti i podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou.“ (Iz 41,10)„Počúvajte ma, dom Jákobov, i všetok zvyšok domu Izraela, ktorý som dvíhal od života matky a nosil od narodenia: Ja som až do vašej staroby ten istý, až do šedín vás budem nosiť. Ja som učinil, ja i dvíham, ja ponesiem i zachránim.“ (Iz 46,3.4)


Vďačnosť a chvála

Naše telesné a duševné zdravie najlepšie upevní vďačnosť a chvála. Ako je potrebné modliť sa, tak je tiež nutné nepodliehať depresii, myšlienkam a pocitom nespokojnosti. Ak kráčame k nebeskému domovu, nemôžeme predsa ísť ako sprievod pozostalých, ktorí celou cestou nariekajú a sťažujú sa. Kresťania, ktorí stále nariekajú a myslia si, že radosť a šťastie je hriech, nemajú správne náboženstvo. Tí, čo si všímajú len smutné veci vôkol seba a radšej sa dívajú na suché lístie, než aby si natrhali krásne živé kvety, čo nevidia krásu veľhôr a sviežu zeleň (180) v údoliach a nechcú počuť radostný hlas prírody, ktorý je otvorenému uchu príjemnou hudbou, títo ľudia nežijú v spoločenstve s Kristom. Obklopujú sa šerom a tmou, zatiaľ čo by mohli žiť vo svetle Slnka spravodlivosti, ktoré by so zdravím na svojich lúčoch vyšlo v ich srdciach. Bolesť môže vašu myseľ zatiahnuť mrakmi. Nesnažte sa vtedy rozmýšľať. Viete, že Ježiš vás miluje a rozumie vašej slabosti.

Jeho vôľu vykonáte jednoducho tak, že sa mu úplne odovzdáte. Existuje prírodný zákon, ktorý hovorí, že naše myšlienky a pocity sa posilnia a povzbudia, ak ich vyslovíme. (251) Slovami vyjadrujeme myšlienky, ale pravdou je tiež to, že myšlienky sa rodia zo slov. Keby sme viac rozprávali o svojej viere, tešili sa z požehnania, ktoré sme prijali – z Božej lásky a milosti – naša radosť aviera by porástli. (252) Žiadny jazyk nemôže vyjadriť a ani myseľ smrteľného človeka pochopiť požehnanie, ktoré plynie z uvedomenia si Božej lásky a dobroty. Už tu na zemi môžeme prežívať radosť a byť studničkou, ktorá nevysychá, pretože pramení pri Božom tróne. Učme preto svoje srdce a ústa chváliť Boha za jeho nekonečnú lásku. Učme sa dôverovať, nevzdávať sa nádeje a tešiť sa zo svetla, ktoré žiari z golgotského kríža. Nikdy by sme nemali zabúdať, že sme deťmi nebeského Kráľa, synmi a dcérami Pána zástupov. Je našou prednosťou, že sa môžeme spoliehať na Boha. „A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach... A buďte vďační!“ (Kol 3,15)

Zabudnime na svoje ťažkosti a problémy a chváľme Boha za to, že môžeme žiť na jeho slávu. Nové požehnania každého dňa nech prebúdzajú v našich srdciach chválu za jeho láskavú starostlivosť. Keď ráno otvoríte oči, ďakujte Bohu za ochranu v noci. Ďakujte za jeho pokoj vo vašom srdci. Ráno, na obed i večer nech vaša vďačnosť ako sladká vôňa stúpa k nebesiam. Keď sa nás niekto spýta, ako (181) sa cítime, nehovorme niečo smutné, aby sme vzbudili jeho súcit. Nerozprávajme o svojej bolesti a trápeniach, o tom, že nám chýba viera. Pokušiteľ je rád, keď počuje takéto slová. Ak rozprávame o tom, čo nás trápi, oslavujeme satana. Premôže nás, ak sa budeme zaoberať jeho veľkou mocou. Rozprávaním o jeho sile sa sami vydávame do jeho rúk. Hovorme preto radšej o veľkej Božej moci, aby sa naše záujmy zjednotili s jeho záujmami. Rozprávajme o Kristovej nesmiernej moci a o jeho sláve. Celé nebo sa zaujíma o našu záchranu. Tisíce a desaťtisíce Božích anjelov sú poverení slúžiť tým, ktorí sa stanú dedičmi spasenia. Chránia nás pred zlom a vedú boj proti mocnostiam tmy, ktoré usilujú o našu záhubu. (253) Nemáme byť v každej chvíli vďační, a to aj vtedy, keď sa nám do cesty postavia očividné prekážky?


Chválospevy

Vyjadrujme svoju chválu a vďaku spevom. Keď sme pokúšaní, nehovorme o svojich pocitoch, ale vo viere spievajme pieseň vďaky Bohu. Pieseň je zbraň, ktorú môžeme použiť proti depresii. Ak takto otvoríme svoje srdce prítomnosti Spasiteľa, získame zdravie a jeho požehnanie. (254) „Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo na veky trvá jeho milosť. Takto nech hovoria tí, ktorých vykúpil Hospodin, ktorých vykúpil z ruky protivníka.“ (Ž 107,1.2)„Spievajte mu, hrajte mu! Rozprávajte o všetkých jeho divoch! Chváľte sa jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo hľadajú Hospodina!“ (Ž 105,2.3)„Lebo smädných napojil a hladných nasýtil dobrotami. Tým, čo sedeli vo tme a temnote spútaní biedou a okovami... Vo svojom (182) súžení volali k Hospodinovi a on ich zachránil z úzkostí, vyviedol ich z tmy a temnoty a roztrhol im putá. Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi.“ (Ž 107,9-15)„Prečo si skleslá, moja duša, prečo sa znepokojuješ? Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať, svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu.“ (Ž 42,12)„Za všetkých okolností vzdávajte vďaky. Lebo to vám ukladá Božia vôľa v Kristu Ježišovi.“ (1 Tes 5,18)

Tento príkaz je uistením, že i to, o čom si myslíme, že je proti nám, poslúži na naše dobro. Boh by nechcel, aby sme mu ďakovali za to, čo by nám škodilo.„Hospodin je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť? Hospodin je útočisko môjho života. Pred kým sa mám triasť?“ (Ž 27,1)„Veď má schová vo svojom úkryte v deň pohromy. Ukryje ma v skrýši svojho stánku... V jeho stane prinesiem obety s plesaním. Spievať a hrať budem Hospodinovi.“ (Ž 27,5.6) (255)„Túžobne som očakával Hospodina, sklonil sa ku mne a počul moje volanie o pomoc. Vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahna a blata. Nohy mi postavil na skalu a spevňuje moje kroky. Do úst mi vkladá novú pieseň, chválospev na nášho Boha.“ (Ž 40,2-4)„Hospodin je moja sila a môj štít. Moje srdce mu dôveruje. Dostalo sa mi pomoci a srdce mi zaplesalo. Vďačne ho oslavujem piesňou.“ (Ž 28,7)


Robiť dobre

Jednou z hlavných prekážok uzdravenia je sústredenie pozornosti chorého na seba. Mnohí zdravotne postihnutí si myslia, že každý by (183) im mal prejaviť súcit a pomoc. Ich potrebou je však odpútať pozornosť od seba, začať myslieť na druhých a starať sa o nich. Za postihnutých, zarmútených a malomyseľných je potrebné často sa modliť. A je to správne. Mali by sme sa modliť, aby Boh vniesol svetlo do zatemnenej mysle a potešil zarmútené srdce. Boh vypočúva modlitby za tých, ktorí sú ochotní odovzdávať požehnanie druhým. Ak sa modlíme za zarmútených, mali by sme ich povzbudiť, aby sa sami pokúsili pomáhať tým, ktorí ešte viac potrebujú pomoc. Ak to skúsia, vytratí sa temnota z ich srdca. Ak sa snažíme potešiť druhých, ako sme sami boli potešení, požehnanie sa nám vráti. Päťdesiata ôsma kapitola knihy proroka Izaiáša obsahuje recept, ako sa zbaviť chorôb tela a duše. Ak túžime byť zdraví a mať pravú radosť zo života, musíme sa riadiť pravidlami, ktoré sú zaznamenané v Písme.

O službe, ktorú môže prijať a o svojich požehnaniach, Pán hovorí:„Neznamená to lámať svoj chlieb hladnému, a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu? Keď vidíš nahého, priodej ho a neskrývaj sa pred svojím príbuzným. (256) Potomvyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš, tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou. Potom budeš volať a Hospodin ťa vypočuje, ty budeš kričať o pomoc a on odpovie: Tu som! Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom a zlomyseľné reči, ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš, a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnosti a tvoja tma bude ako poludňajší jas. A Hospodin ťa ustavične povedie, ukojí tvoju túžbu aj vo vyprahlom kraji, posilní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú.“ (Iz 58,7-11) (184)

Dobré skutky sú dvojnásobným požehnaním – pre darcu i toho, kto láskavosť prijíma. Vedomie, že konáme dobro, je jedným z najlepších liekov pre choré telo i myseľ. Ak je myseľ oslobodená a naplnená pocitom šťastia a uspokojenia z vykonaného dobrého skutku, ktorým boli iní obšťastnení, potom blahodarný a povznášajúci vplyv vnesie do celej bytosti nový život. Nech zdravotne postihnutý človek sám prejavuje súcit, namiesto aby ho stále len vyžadoval. Bremeno svojich slabostí, starostí a bolestí vložte na súcitného Spasiteľa. Svoje srdce otvorte jeho láske a dovoľte, aby obšťastnila druhých. Nezabudnite, že všetci musia znášať ťažké skúšky a odolávať veľkým pokušeniam, ale vy môžete urobiť niečo pre to, aby ste im tieto bremená uľahčili. Buďte vďační za požehnania, ktoré ste prijali. Vyjadrite, ako si vážite pozornosť, ktorej sa vám dostáva. Svoje srdce naplňte vzácnymi Božími zasľúbeniami. Stanú sa pokladom, z ktorého budete môcť čerpať slová útechy a posily pre druhých. Vôkol seba budete šíriť povznášajúci a pre druhých prospešný vplyv. Vaším cieľom nech je byť požehnaním tým, ktorí žijú vo vašej blízkosti. (257) Tak nájdete rôzne spôsoby, ako byť užitoční členom vlastnej rodiny i druhým. Keby chorí zabudli na seba preto, že sa začali zaujímať o iných, keby plnili Hospodinov príkaz a slúžili tým, ktorí to potrebujú viac než oni, pochopili by pravdivosť prorockého zasľúbenia: „Potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš.“ (Iz 58,8) (258) (259) (260) (185)