= zameranie a sústredenie psychickej činnosti na objekt, ktorý má pre človeka určitý význam
-úzko spätá s vôľou

-pod vplyvom zameranosti na určitý predmet alebo jav, sa tento jav dostáva do centra nášho vedomia, v ktorom sa odráža jasnejšie, presnejšie a úplnejšie, zatiaľ čo všetky ostatné predmety pôsobiace na nás v tom istom okamihu zostávajú akoby na okraji nášho vedomia, alebo si ich vôbec neuvedomujeme.

- sústredenosť = (intenzita) pozornosti spočíva v odpútaní sa od všetkého ostatného, čo priamo s danou činnosťou nesúvisí
-pod sústredenosťou pozornosti rozumieme tiež zaujatosť danou činnosťou

-zameranosť a sústredenosť sa uplatňujú pri pozorovaní
-medzi zameranosťou a sústredením sú veľmi úzke vzťahy. Pokiaľ človek zameria svoju pozornosť na riešenie nejakej úlohy, musí sa na toto riešenie aj sústrediť. Zameranosť sa najvýraznejšie prejavuje pri zmene aktivity, ale so sústredenosťou sa viac stretávame pri zabraní sa do práce

Druhy pozornosti:

a)pozornosť neúmyselná (pasívna)
b)pozornosť úmyselná (aktívna)

AD a) vyvolávajú ju bezprostredne pôsobiace predmety alebo javy, je označovaná aj ako prvotná forma pozornosti, nie je závislá na vedomom úmysle človeka
-nie každá zmena v prostredí môže vyvolať neúmyselnú pozornosť. Ak sa podnet má stať objektom pozornosti, musí mať vlastnosti ako: sila podnetu ( veľký význam nemá len absolútna sila ale aj relatívna sila podnetu), kontrast medzi podnetmi ( rozdiel vo farbe, tvare, veľkosti,....)
-nový objekt sa stáva objektom mimovoľnej pozornosti len v tom prípade, keď je pre nás prijateľný, pochopiteľný, keď nás podnecuje aby sme prenikali do jeho podstaty a zmyslu.
-všetko to, čo zodpovedá záujmom, k čomu má človek citový vzťah, sa ľahko stáva predmetom neúmyselnej pozornosti

AD b) vyvolávame a udržujeme ju sami, vzniká na základe toho, že venujeme určitému predmetu, javu pozornosť. Podriaďuje sa vytýčeným cieľom.

Vlastnosti pozornosti:

Smirnov na pozornosti rozlíšil:

-stupeň jej koncentrácie
-jej intenzitu
-rozdelenie pozornosti
-jej stálosť a rozptýlenosť
-prenášanie pozornosti

Koncentrovanosť (sústredenosť) pozornosti:

- je to hlavné, v čom sa pozornosť prejavuje. Znamená vyčlenenie určitého obmedzeného počtu objektov, na ktoré sa pozornosť zameriava. Koncentrácia pozornosti je tým väčšia, čím je okruh predmetov alebo javovo užší.

Rozsah pozornosti : nie je veľký a závisí jednak na zvláštnosti vnímaných predmetov, jednak na úlohe a činnosti vnímajúceho človeka. Závisí takisto na veku vnímajúceho a rôznosti vnímaného materiálu.

Intenzita pozornosti:

o intenzite pozornosti vravíme vtedy, keď je človek úplne zaujatý tým, čo robí, čo vníma a nevníma nič, čo sa deje okolo. Je daná stupňom sústredenosti na určitú činnosť alebo objekt. V závislosti na postupnom osvojovaní si konkrétnych pracovných úkonov ich človek vykonáva s menšou intenzitou pozornosti.

Rozdelenie pozornosti:

-je taká organizácia psychickej činnosti, pri ktorej u človeka súbežne prebiehajú dve alebo viac psychických činností

Experimenty ukazujú, že súčasné vykonávanie dvoch činností, ktoré vyžadujú pozornosť, sa vyskytujú veľmi zriedkavo. Súčasné vykonávanie dvoch činností je skutočne možné len pod podmienkou, že dotyčnému sú tieto činnosti známe a aspoň jedna z nich je trochu zautomatizovaná.

Stálosť pozornosti:

-sa charakterizuje ako udržiavanie pozornosti na javoch jedného určitého druhu. Stálosť pozornosti však neznamená, že je stále, bez prestania sústredená na jeden a ten istý objekt.

Prenášanie pozornosti:

- nevylučuje stálosť pozornosti. Pri prenášaní pozornosti ide o schopnosť rýchlo prerušovať jedno zameranie a zapojiť sa do druhého, ktoré lepšie vyhovuje zmeneným podmienkam

Rozptýlenosť pozornosti:

- je opakom stálosti pozornosti. Pri dlhšom a sústredenom upieraní pozornosti na niektorý konkrétny predmet alebo prácu, nastáva periodický výkyv pozornosti. Toto oslabovanie striedajúce sa s návratom pozornosti sa nazýva fluktuácia pozornosti (kolísanie)

Roztržitosť:

a) nestálosť úmyselnej pozornosti
b) vysoká sústredenosť na jeden predmet, jav, pri ktorej sa prestávajú brať na vedomie podnety z bezprostrednej blízkosti

Činitele ovplyvňujúce pozornosť : sa delia na dve skupiny: vnútorné (telesný stav, únava, alkohol, psychické stavy a nálady, záujmy....) a vonkajšie ( sila, intenzita, dĺžka podnetu, novosť, neočakávanosť, odlišnosť podnetu)