Výchovou v rodine a spoločnosti sme nadobudli určite znaky kultúrneho jedinca.A od kvality výchovy závisí stupeň našej zodpovednosti za svoje konanie. Boli nám vštepené aj genetickým kódom prenesené určité hranice a zásady sebakontroly, ktorých udržanie je dôležité pre zachovanie vývinu spoločnosti.Pri ich nedostatku dochádza k narušeniu morálky a chovania sa, čo vedie k narúšaniu spoločenských a sociálnych väzieb. My svedomie vnímame len vtedy, keď sa ozýva, keď nesúhlasí s našimi činmi a jeho reakciou je tiché či hlasnejšie ozývanie sa protestného hlasu a volanie po náprave. Keď konáme v súlade s našim svedomím, neuvedomujeme si jeho silu a dosah, pretože vtedy nás neprenasledujú výčitky svedomia a máme kľud v duši. Práve od výsledkov nášho konania závisí výskyt a sila výčitiek svedomia, ktoré sú komplexom emocionálnych pocitov.V rámci tejto najvyššej formy schopnosti morálne sa kontrolovať,

v každom prípade ide o nevyhnutnú časť sebakontrolných mechanizmov kontrolujúcich výsledky nášho konania, samozrejme ak s ním spolupracujeme a jeho usmernenia akceptujeme. Pri riadení sa svedomím je naše konanie oslobodené od hriechu, pretože sa vlastne rozhodujeme podľa našej výchovy, zásad, ktoré nám boli vštepené a ktorých účel je už overený.

Pre lepšie ozrejmenie funkcie svedomia možeme citovať niečo aj z vedeckej literatúry v širšom podani: „Sebaregulačné vlastnosti osobnosti sú tie vlastnosti, ktorými človek riadi svoje vlastné prežívanie a správanie.“ „Stáva sa tak prostredníctvom mechanizmov sebaregulácie. Patria k nim sebauvedomovanie, sebapoznanie, svedomie, sebakritika a vôľa.“

Aj keď je svedomie veľmi široký pojem, psychológia ho vymedzila veľmi presne, ak sa to vôbec o tak širokom pojme dá povedať: „Svedomie je spontánne vznikajúci vnútorný proces, ktorí odzrkadľuje konflikt medzi zvnútornenými mravnými zásadami človeka a jeho aktuálnym správním a konaním. Svedomie vymedzuje človeku hranice medzi tým, čo možno a treba robiť a tým, čo sa nemôže, nemá alebo nesmie robiť. Svedomie je zvnútornený systém zákazov a príkazov spoločnosti, v ktorej človek žije.“

Fungovanie svedomia je u všetkých ľudí rovnaké, len nie každý človek sa týmto aj riadi.Sú typy ľudí,ktorí takzvaný hlas svedomia nepočujú a radia sa svojími vlastnými predstavmi o živote.

Takýmtoľuďomhovoríme,že majú čiernu dušu, alebo, že su to ľudia bez chrbtovej kosti.Takýchto ľudí spoločnosť odsudzuje. Len tí ľudia,ktorí si večer môžu spokojne ľahnúť spať a ráno spokojne vstať prežijú svoj život s čistým svedomím a vedia svoju čistú dušu odovzdať aj iným ľuďom.