Je takmer isté, že aj Vy (ako študenti) patríte už k tým ľuďom, ktorí majú už aké - také skúsenosti s alkoholom. Ale ak by ste azda aj patrili k tým mnohým, ktorí nikdy neochutnali ani hlt čohosi ostrejšieho, som presvedčený, že ste sa v živote voľky-nevoľky už neraz ocitli v situácii, ktoré tak či onak súviseli s pitím alkoholu. Pitie alkoholu, alkoholizmus, a s tým spojené problémy sú totižto javy, ktoré sa hlboko zakorenili do života našej spoločnosti a dnes pitie alkoholu a to najmä nadmerné pitie alkoholu u neplnoletých, patrí medzi veľké sociálne problémy.

Kto je to vlastne alkoholik?

Alkoholik je ten, kto nadmerne požíva alkoholické nápoje a stáva sa na nich pri pravidelnej alebo občasnej konzumácii závislý. Závislosť na alkohole znamená, že pitie alkoholických nápojov vychádza z potreby jeho konzumenta. Rozhodujúcim motívom pitia alkoholu vo všetkých modifikáciách nie je napríklad: smäd, spoločenská udalosť, rozhovor s priateľmi, atď, ale nutnosť získať pre svoje telo vnútorne odmeranú dávku alkoholu. Po jej dosiahnutí nastane ukludnenie jedinca a zvoľnenie konzumácie. Je to akýsi vrchol spokojnosti, ktorý možno nasledovne udržovať menšími dávkami pomerne dlhú dobu a spravidla sa prejaví potrebou spánku.

Vznik alkoholizmu môže byť podmienený geneticky. Vplyv sa môže uplatniť získaním somatickej vnímavosti jedinca, ktorá je u jednotlivých ľudí dosť odlišná: prevažne ľudia citlivejšej povahy, psychicky nestáli a vnútorne nevyrovnaní. Svoju významnú úlohu tu hrá i prostredie, v ktorom postihnutý žije. Pod pojmom prostredie treba rozumieť nielen bary, ale aj spoločnosť a spoluobčanov a ich postoje k tomuto fenoménu.

Existuje veľa faktorov, ktoré silne pôsobia na formovanie alkoholickej závislosti každého jedinca, avšak ani jeden z nich nie je natoľko všemocný, aby mu mysliaci tvor nebol schopný úspešne vzdorovať. Záleží na jeho snahe a záujmu uplatniť svoju vôľu. Musíme však pripustiť, že to vôbec nie je ľahké a v živote viac-menej neexistujú úspešné čítankové problémy.

V 80-tych rokoch sociológia rozšírila horizont skúmania a navrhla heuristický model vývojových zmien ovplyvňujúcich pijanské správanie jedincov. Model má vyslovene interakčný charakter a rozlišujú sa v ňom 4 skupiny faktorov:

1.sociokultúrne vplyvy a vplyvy prostredia – dostupnosť alkoholu a hodnoty pripisované pitiu v danej kultúre, socioekonomický status prostredia (rodiny), spôsob bývania a životný štýl,
2.rodinné vplyvy – osobnosti rodičov, vzťahy medzi rodičmi, štýly pitia v rodine, spôsoby výchovy detí,
3.vplyvy vrstovníkov – osobnosti, konzumentské zvyklosti a spôsob života,
4.individuálne charakteristiky – kognitívne štruktúry, osobnostné premenné, genetické a ostatné biochemicky prenášané vplyvy, metabolické účinky alkoholu, postoje k alkoholu.

Medzi zaujímavé zistenia patrí skutočnosť, že väčšina výchovno-vzdelávacích akcií o alkohole pre deti a adolescentov sa vo všeobecnosti míňa účinkom, pretože kognitívna kapacita detí v tomto veku nie je primeraná obsahu a časovému rozvrhnutiu ponúkaného výchovného posolstva. V tomto prípade je potrebné si uvedomiť, že každý z nás sa vo svojom živote určite stretne s alkoholom, ale tiež je potrebné si uvedomiť, že proti tomuto fenoménu, o ktorom si najmä mládež myslí, že pitím alkoholu sa z nich stávajú dospelí, sa dá účinne bojovať.

Tu je niekoľko rád, ktoré môžu byť užitočné pri prvom strete s tvrdým alkoholom:

-objem dúškov (čím menšie dúšky, tým lepšie),
-počet dúškov (čím menej, tým lepšie a čím väčšie prestávky medzi dúškami, tým lepšie),
-doba pitia,
-nikdy nepite na lačný žalúdok,
-pokiaľ je v spoločnosti, kde sa nachádzate, niekto, kto pije málo alebo vôbec, napodobňujte ho.

Pocity a chovania pri stúpajúcej hladine alkoholu v krvi:

Hladina alkoholu v krvi     Pocity                              Chovanie (správanie)

0,4 ‰                            pocit uvoľnenia                  Vyššie riziko úrazu
0,6 ‰                            ďalšie zmeny nálady          Zhoršený úsudok, zhoršená schopnosť 
                                                                             rozhodovania
0,8 ‰                            pocit tepla, eufórie             Oslabenie zábran, zhoršenie sebaovládania,
                                                                              postrehu, rastie riziko úrazu
1,2 ‰                            precitlivenosť, emotívnosť,  Rastie riziko prenáhleného, impulzívneho 
                                      vzrušenie, zhovorčivosť      správania a vyjadrovania
1,5 ‰                            spomalenosť                      Niekedy sklon k násilnému chovaniu, horšie
                                                                              ovládanie reči
2,0 ‰                            výrazná opilosť, slabá         Poruchy pamäti a spánok
                                      komunikácia a reč,
                                      dvojité videnie
3,0 ‰                            možné bezvedomie             Nereaguje na vonkajšie podnety a je ohrozený
                                                                               vdýchnutím zvratkov
4,0 ‰                            hlboké bezvedomie             Riziko zástavy dýchacieho centra mozgu a zadusenie