2.3 Prekážky v komunikácii

Veľmi nepríjemné je, ak sa pri rozhovore s cudzou osobou začneme červenať, alebo začneme koktať, nevieme čo s rukami, kam sa pozrieť, cítime sa trápne, nevieme čo máme hovoriť, pretože máme obavu, že nás vysmejú, najradšej by sme niekam utiekli. Môže za to buď naša hanblivosť, alebo sme narazili na tému, ktorá nám nie je príjemná. Ďalšou príčinou môže byť nízka sebadôvera. To všetko sa dá riešiť, chce to len poznať svoj problém a pracovať na odstránení príčiny. Samozrejme, ak sme raz skôr utiahnutým introvertom, nebudeme od seba očakávať, že hneď bez problémov vystúpime pred celou školou. Nemali by sme sa do všetkého príliš nútiť. Čo je nám vyslovene „proti srsti“, nechajme radšej tak a venujme sa radšej inej činnosti, ktorá nám robí radosť.

Ďalšou, omnoho závažnejšou prekážkou, je sociálna fóbia. Vystupovanie na verejnosti, pohovor v novej práci, vybavovanie na úradoch vyvoláva úzkosť a zahanbenie. Bežne sú tieto príznaky dočasné, po ich odznení náš život beží normálne ďalej. Ak je však takáto záťaž natoľko veľká, že zasahuje do nášho každodenného života a medziľudských vzťahov, je pravdepodobné, že trpíme sociálnou fóbiou.

Výpovede pacientov:

„Vymeškala som veľa vyučovacích hodín, nie kvôli lajdáctvu, bála som sa, že ma učiteľ vyvolá a ja sa budem červenať a klepať pred spolužiakmi. Alebo dohovoriť si s niekým schôdzku – to bolo nemožné. Už len pri predstave, že ma niekto osloví, ma zalieva pot. Cítila som sa izolovaná.“

„Pre každého je prirodzené ísť s kolegami na obed alebo sadnúť si do podniku na pohárik a porozprávať sa, ale pre mňa je to hotové utrpenie: zo začiatku sa dostavia obavy, že nebudem mať čo povedať, alebo, že poviem čosi hlúpe. Potom sa mi roztrasie ruka s pohárom a som hotový. Do reštaurácia už nechodím, vyhovorím sa - nenávidím sa za to.“

„ Na prezentácii firmy som musel prerušiť svoje vystúpenie. Stačí, aby som sa postavil pred kolegov, začne mi búšiť srdce, vyschne mi v hrdle, zlyháva mi hlas a celý sa trasiem…Bolo to také silné, že som radšej vybehol z miestnosti. Trapas.“

K spomínanému strachu byť v centre pozornosti a obave z trápneho alebo zahanbujúceho správania, ktoré vedú k vyhýbavému jednaniu, sa počítajú ďalšie príznaky, prítomnosť minimálne 2 z nich je kritériom diagnózy.

- búšenie srdca
- návaly potu
- sucho v ústach
- tremor
- ťažkosti s dýchyním
- pocity zvierania v hrudi
- závrate
- nepríjemné pocity v bruchu
- dojem, že veci sú neskutočné
- strach zo straty kontroly
- úzkosť zo smrti a umierania
- návaly horúčavy
- pocity stŕpnutia
- začervenanie sa
- strach z vracania
- tlak na močenie alebo stolicu

Uvedené príznaky sa viažu hlavne na hovorenie alebo jedenie na verejnosti, stretnutie so známymi na verejnosti, účasť na činnosti malej skupiny.

Predpokladá sa, že k výsledku obrazu poruchy prispievajú ako biologické, tak aj socio-psychologické faktory. Niektoré teórie spájajú poruchu s nerovnováhou serotonínu v mozgu, iné sa sústreďujú na rodinnú anamnézu postihnutého a ďalšie predpokladajú existenciu nadmerne stresujúcej a zahanbujúcej skúsenosti, ktorú fobik prežil a tá sa stala vzorcom pre odvodzovanie správania v nových situáciách.

Sociálna fóbia je v populácii rozšírenejšia viac ako si myslíme, je to 3. najčastejšia psychiatrická porucha. Je liečiteľná, väščina fobikov, ktorí prejdú terapiou, sa vracia do produktívneho života. Hoci liečba nezvláda symptómy okamžite, správny prístup vedie rýchlo k zjavnej úľave.