Ak uvážime všetky spôsoby, ktorými sa môžme dopustiť vytvorenia chybného stereotypu, nedá sa čudovať, že ho pozorujeme tak často. Avšak stereotyp, ako fenomén pomáhajúci nám spoločensky existovať, nie je prečo považovať za negatívny jav. Treba skúmať to, čo ho nie zriedka sprevádza, a to je strach, hnev, afektívne správanie, teda silnú negatívnu emotívnu reakciu. Treba si uvedomiť, že práve táto má svoj pôvod v zlyhaní odhadu, teda v nesúlade. Ako môžu viesť k nenávisti? Ide napríklad napríklad o narušovanie denného kolobehu: odlišní ľudia majú iný denný režim a poznáme to mnohí z dovoleniek, keď sa do vedľajšej izby nasťahuje niekto veľmi odlišný, alebo ak sa napríklad do susedného bytu nasťahuje početnejšia rómska rodina, pričom vôbec nemusí ísť o žiadne nemorálne alebo kriminálne správanie.
Alebo môže ísť o ohrozovanie bezpečnosti skupiny v prípadoch, keď iná skupina naozaj prinesie nejaký negatívny jav. Napríklad vytvorenie cigánskej osady môže naozaj zvýšiť výskyt kriminality v okolí. Príchod slovenských turistov do blízkych rakúskych dedín po otvorení hraníc znamenal napríklad aj zvýšený výskyt krádeží v obchodoch.
Motivácia pre udržovanie vlastnej skupiny na prvom mieste je založená na potrebe bezpečného, jednoduchého a predikovateľného spoločenského života, ktorý môže byť narušený príslušníkmi odlišných skupín-cudzincami. Významnou motiváciou môže byť aj ekonomické riziko. Tí, ktorí sú takto najviac cudzincami ohrození, budú vykazovať najnegatívnejšie emotívne postoje voči nim. Nezanedbateľným je ohrozenie skupinovej integrity a identity. Etnická skupinamôže byť definovaná na základe rasy, náboženstva, jazyka, zvykov....nech je to čokoľvek, vždy, keď sa táto črta, ktorá skupinu definuje začne dostávať pod vonkajší tlak, príslušníci znervóznejú.
Asi najviac sa skupina vidí vo svojich deťoch. Obáva sa, že ich „stratí“ tým, že sa zmiešajú s inou kultúrou, preberú jazyk, prípadne sa odsťahujú. Kedysi sa zmiešané deti belocha a černocha považovali za čierne, teda akosi „poškvrnené čiernou krvou“. Poškvrnené preto, pretože černosi mali historicky nižší spoločenský status. V súčasnosti sa našťastie (veľmi pozvoľna) ustupuje od kategorizácie podľa farby pleti. Inou príčinou takýchto nálad býva potreba nájsť dôvod svojich problémov. V prípade, že nie sú jednoznačné, začneme ich celkom určite hľadať v druhých, najlepšie odlišných jedincoch. Vraví sa, že za každým komplexom nadradenosti sa skrýva komplex menejcennosti.
Teda akonáhle je ľuďom niečo cudzie, otvára sa možnosť pre vznik postoja, ktorého jadrom je nedôvera k odlišnostiam, odchýlkam a ktorý sa označuje ako xenofóbia. Z tohoto zdroja pochádza trebárs antisemitizmus, a to navzdory faktu, že väčšina ľudí osobne žiadneho Žida nepozná ( T. Šišková, 1998).
V prípadoch, keď naše postoje prídu do sporu s realitou, máme tendenciu ich obhajovať (napr. na Slovensku rozšírené: Židia sú zlí-okrem môjho suseda, ktorého poznám, ale ten určite bude výnimkou). Nehodiace sa informácie odmietame, spochybňujeme(nazývame ich výnimkou alebo sa u nich snažíme nájsť negatívne motívy alebo spôsoby).
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Predsudky
Dátum pridania: | 11.10.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | sonula | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 867 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 5.3 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 8m 50s |
Pomalé čítanie: | 13m 15s |
Zdroje: sociologie.cz, Boroš, J.: Základy sociálnej psychológie. IRIS, Bratislava 2001., Miedzgová, J.: Základy Etiky. SPN, Bratislava 1994., Šišková, T.: Výchova k toleranci a proti rasismu. Portál, Praha 1998.
Podobné referáty
Predsudky | SOŠ | 2.9543 | 883 slov |