Asertivita

Asertivita. Asertívne práva.

Asertivita rozlišuje správanie pasívne, agresívne a asertívne.
Pasívne sa človek správa , keď proti svojej voli podlahne manipulácii, nejde za svojím cielom, ale následne potom ľutuje a trápi sa.

Agresívne správanie môže prerasť až do fyzického útoku. Je to hnev nad vlastnou bezmocnosťou, nemôcť si spravodlivým spôsobom vymôcť svoje právo.

Asertívne správanie je jasné, snaži sa vyjadriť to, čo chce, aby druhí pochopili. Kedže chce aby boli rešpektované jeho záujmy, snaží sa rešpektovať záujmy iných.
Jedine asertívne správanie rozvíja prosociálnosť a umožňuje rozvíjať v skupine prosociálne hodnoty.
Pre asertívne správanie je charakteristické, že človek presadzuje svoje správanie, názory a práva, pričom rešpektuje práva a názory iných.

Druhy asertivity

1. základná – jednoduché vyjadrenie názorov, myšlienok, citov, postojov.
2. empatická – obsahuje aj vnímavosť a citlivosť k druhým ľuďom , rešpektovanie názorov a citov iných, ich hnev aj radosť, ale zároveň si ponecháva vlastný názor. “Chápem ťa, ale nesúhlasím.“
3. eskalujúca – stupňovanie asertivity, keď druhý človek ignoruje alebo reaguje agresívne na našu asertivitu.
4. konfrontačná – neútočíme, ale žiadame doplňujúce informácie k riešeniu problému, výpoveďami nehodnotíme.

Asertívne práva

Asertívne práva nie sú definované v nijakom zákone. Vyplývajú z práv každého človeka, aby ostatní rešpektovali jeho ľudskú dôstojnosť, jeho slobodu a právo rozhodovať sa, mať svôj názor.
Asertívne práva nie sú návod na správanie.

Asertívne práva:

1.Máš právo sám posudzovať svoje správanie, myšlienky a city a byť za ne a za ich dôsledky zodpovedný.
2.Nemôžeme vnucovať iným svoj názor.
3.Máš právo neponúknuť žiadne výhovorky, ospravedlnenie.
4.Máš právo si určiť, či a nakoľko si zodpovedný za správanie iných ľudí.
5.Máš právo zmeniť svôj názor.
6.Máš právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný.
7.Máš právo povedať “nie“ a ja “neviem“.
8.Máš právo byť nezávislý na dobrej vôli ostatných.
9.Máš právo robiť nelogické rozhodnutia.
10.Máš právo povedať “ja ti nerozumiem“.
11.Máš právo povedť “je mi to jedno“.


Asertívne techniky

Asertívne techniky sú určité techniky nácviku asertívneho správania.
Techniky asertívnej komunikácie:

1.technika obohratej gramoplatne – trvám na svojom a opakujem stále svoje požiadavky. Nezmením svôj názor napriek naliehaniu iných. Pokial o to nemám záujem, tak môžem aj napriek vnucovaniu viackrát povedať: „Ďakujem, neprosím si.“

2.technika otvorených dverí – učí nás akceptovať kritiku tak, že keď mi niekto povie že niečo čo robím je zlé, neprechádzam do protiútoku, ale používam výrazy: “Môžeš mať pravdu...“, “Je to možné...“

3.technika voľných informácií – trénuje poskytovanie informácií partnerovi v rozličných situáciách, v ktorých prezentujeme svoje názory, city bez obmedzení, ktoré vyplývajú zo strachu a úzkosti. Potreba podeliť sa o svoje pocity.

4.technika sebaotvorenia – osoba otvorene prezentuje svoje city, pocity, postoje, prežívanie a úprimnosť

5.technika iniciovania otázok – možnosť človeka slobodne sa spytovať otázky typu: “Ako to myslíš?“, “ Môžeš mi to vysvetliť?“

6.negatívna asercia – prijímam svoje chyby a omyly tak, že súhlasím jednoznačne s kritikou svojej negátívnej skutočnosti. “Ano, máš pravdu.“


Pri výchove k prosociálnosti využívame tieto techniky a asertívne správanie k tomu, aby sme žiakov dokázali naučiť:

•vyjadriť negatívnu skutočnosť
•odmietnuť ponuku
•čeliť tlaku skupiny
•prijať ignoráciu a odstrkovanie od iných
•vysvetliť vlastnú pozíciu a práva
•vyjadriť sťažnosť a odpovedať na ňu
•vyjadriť túžby týkajuce sa iných
•poprosiť o dovolenie
•poprosiť o pomoc
•poskytnúť informáciu
•vysloviť návrh
•rokovať
•navrhnúť a prijať kompromis
•po súťaži konverzovať
•vedieť sa ovládať a prijímať vlastnosti, postoje a správanie druhého, ktoré vnímame ako negatívne tak, aby nenarušovali dobré vzťahy
•prijať človeka, ktorého druhí považujú za negatívneho
•prekonať vlastné negatívne fyzické a psychicke stavy, aby sme dynamizovali pozitívny vzťah voči druhým.

Sú deti asertívne?

Deti sú prirodzene asertívne, tj. vedia bez veľkých rozpakov žiadať, odmietať a nemanipulujú ( pokiaľ ich to my, dospelí, nenaučíme). Zdravo vedené dieťa si udržuje vedomie vlastných potrieb a cielov, od najzákladnejších spojených s bezpečím a citovým zázemím i primeraným materiálnym zaistením, až po duchovné potreby spojené s vlastným rozvojom, seberealizáciou.

Ako učiť deti asertívnemu jednaniu

•Od útleho detstva rešpektujeme dieťa ako svojprávnu osobnosť. Má právo ísť s našou počiatočnou podporou svojou životnou cestou, aj keby bolo povinné splňovať naše predstavy.

•Poskytujeme dieťaťu častú pochvalu za žiadúce chovanie. Vychovávame "zlé" dieťa tým, že zlostne reagujeme na jeho nežiadúce chovanie. Žiadúce chovanie necháme bez komentára a často aj bez povšimnutia.

•Učíme dieťa samostatnému rozhodovaniu vo veciach primeraných veku. Primerane asertívni dospelý človek dokáže uniesť zodpovednosť za to, čo si myslí, čo chce a ako sa chová.

•Naučme dieťa nebáť sa chýb. Každý má právo na objavovanie sveta aj sebaobjavovanie. Nikdy nevieme, kedy je to "správne". Neberme dieťaťu odvahu hľadať cestu, ktorá vyhovuje jeho prirodzenosti.

•Naučme dieťa vyjadrovať agresívne pocity slovne. Pokiaľ sa dieťa nebojí vyjadriť nesúhlas, zlosť a dalšie záporné pocity nahlas a včas, ušetrí sebe a druhým mnoho sĺz lútosti a hnevu. Dodajme k tomu sebe a deťom odvahu.

•Učme dieťa vyjadrovať svoje práva a stáť za nimi. Aby sme vedeli deti povzbudiť k vyjednávaniu o ich požiadavkách, učme sa vyjednávať aj my medzi sebou!

•V komunikácií s dieťaťom a dospievajúcim buďme úprímní, konkrétni, nekritizujme dieťa, ale nežiadúce chovanie, učme dieťa rešpektovat práva druhých ludí.

•Dieťa potrebuje ku zdravému duševnému vývoju istotu a vedľa veku primeranú slobodu a pevné hranice pravidiel a určitých požiadaviek. Tento pocit mu dá v dospievaní odvahu pomaly opúšťať a potom aj opustiť základnú rodinu.


Správať sa asertívne v našom chápaní znamená ostať sám sebou, zachovať si svoju identitu, trvať na svojich legitímnych právach a nárokoch, ale pritom správať sa prosociálne a mať ohľad na legitímne práva druhého.