Slovo psychológia je odvodené od slov: psyché – duša
logos – veda
Duša – je nehmotná substancia, kt. je nositeľom života a duševného diania.
V psychike sa rozlišujú 2 stránky:
A/ prežívanie => vnútorný svet človeka, je dostupné samotnému človeku pri sebapozorovaní (myšlienky, pocity, plány, fantázia)
B/ správanie => prejavuje sa navonok a môžu ho pozorovať aj iní ľudia, dokonca sa dá zaznamenať prístrojmi. Prejavuje sa rečou, konaním a pantomimickými výrazmi.
Prežívanie môže byť:
Vedomé – myšlienky, city, predstavy – uvedomovanie
Nevedomé – buď si uvedomujeme svoje prežívanie alebo nevieme podstatu týchto pocitov
Prežívanie a správanie sa prejavujú v jednote. Vtedy hovoríme o tzv. psychických prenosoch.
Psychické procesy – pozornosť, pocity, vnímanie, reč, predstavy, pamäť, fantázia, city, emócie, vôľa...
PSYCHOLÓGIA – je sústava vedeckých disciplín, ktoré sa zaoberajú štúdiom psychiky a je vedou o prežívaní a správaní živých bytostí.
S psychológiou sa stretávame aj v rôznych praktických situáciách, ktoré psychológ rieši.
Druhy psychológie:
- Pracovná psychológia – psychológ identifikuje u ľudí povahové črty a vlastnosti a kontroluje ich s požiadavkami na ich prácu.
- Ergonómia – tento druh psychológie pomáha nájsť vhodný typ a usporiadanie ukazovateľov a ovládacích prvkov pri zložitých činnostiach dispečerov, pilotov,...z hľadiska primeranosti pre ich psychologické a fyziologické charakteristiky
- Klinická psychológia – má podiel na diagnostike, určovaní príčin a odstraňovaní ochorenia.
- Experimentálna psychológia – oblasť psychológie, kde sa skúmajú zákonitosti psychiky a tieto poznatky slúžia ja pre prax.
- Poradenská psychológia – poznatky z experiment. psychológie ponúka psychológ tým, kt. u neho hľadajú radu v niektorej oblasti praktického života.
- Sociálna psychológia a psych. osobnosti – rieši problémy a vzájomné medziľudské vzťahy v skupinách.
I.II Vývin psychiky
Vývoj – je proces určitých premien, kt. vedú od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od menej dokonalého k dokonalejšiemu
Vývin – je proces zmien v psychike. Tieto zmeny prebiehajú v biologickej aj v psychickej rovine (reč, písanie). Tieto zmeny sa dejú v rámci socializácie a individualizácie.
Socializácia => je proces, je to vývin, počas ktorého si ľudský jedinec osvojuje nejaké zručnosti a pravidlá platné v spoločnosti, v ktorej žije.
Individualizácia => je proces, je to vývin, počas ktorého sa ľudský jedinec stáva osobnosťou, čiže nadobúda špecifické črty, kt. sa odlišuje od iných.
Obe črty vývinu – socializácia aj individualizácia – sa vo vývine uskutočňujú tak, že dochádza k rozvoju istých vlastností osobnosti a k zániku, ústupu alebo zmene iných vlastností. Takto sa napr. zväčšuje rozsah pamäti, rozširuje sa slovná zásoba, pri učení sa zmenšuje podiel mechanickej pamäti a naopak, rastie význam myslenia.
Faktory, kt. zohrávajú pri vývine podstatnú úlohu sú:
- a)dedičnosť – t. j. prenášanie istých znakov z rodičov na ich potomkov (pri počatí dostáva dieťa od každého z rodičov polovicu chromozómov). Jedinec však nededí priame znaky po rodičoch, ale dedí len faktory, kt. riadia vznik a vývin týchto znakov. Súbor génov, t. j. spomínaných faktorov sa nazýva genotyp.
- b)psychologické prostredie – predstavuje súhrn všetkých vonkajších činiteľov, kt. pôsobia na jedinca a jeho vývin. Genotyp vyjadrený v prostredí sa označuje ako fenotyp. Dôležitým faktorom pôsobenia prostredia je učenie.
