Slovo psychológia je odvodené od slov: psyché – duša
logos – veda
Duša – je nehmotná substancia, kt. je nositeľom života a duševného diania.
V psychike sa rozlišujú 2 stránky:
A/ prežívanie => vnútorný svet človeka, je dostupné samotnému človeku pri sebapozorovaní (myšlienky, pocity, plány, fantázia)
B/ správanie => prejavuje sa navonok a môžu ho pozorovať aj iní ľudia, dokonca sa dá zaznamenať prístrojmi. Prejavuje sa rečou, konaním a pantomimickými výrazmi.
Prežívanie môže byť:
Vedomé – myšlienky, city, predstavy – uvedomovanie
Nevedomé – buď si uvedomujeme svoje prežívanie alebo nevieme podstatu týchto pocitov
Prežívanie a správanie sa prejavujú v jednote. Vtedy hovoríme o tzv. psychických prenosoch.
Psychické procesy – pozornosť, pocity, vnímanie, reč, predstavy, pamäť, fantázia, city, emócie, vôľa...
PSYCHOLÓGIA – je sústava vedeckých disciplín, ktoré sa zaoberajú štúdiom psychiky a je vedou o prežívaní a správaní živých bytostí.
S psychológiou sa stretávame aj v rôznych praktických situáciách, ktoré psychológ rieši.
Druhy psychológie:
- Pracovná psychológia – psychológ identifikuje u ľudí povahové črty a vlastnosti a kontroluje ich s požiadavkami na ich prácu.
- Ergonómia – tento druh psychológie pomáha nájsť vhodný typ a usporiadanie ukazovateľov a ovládacích prvkov pri zložitých činnostiach dispečerov, pilotov,...z hľadiska primeranosti pre ich psychologické a fyziologické charakteristiky
- Klinická psychológia – má podiel na diagnostike, určovaní príčin a odstraňovaní ochorenia.
- Experimentálna psychológia – oblasť psychológie, kde sa skúmajú zákonitosti psychiky a tieto poznatky slúžia ja pre prax.
- Poradenská psychológia – poznatky z experiment. psychológie ponúka psychológ tým, kt. u neho hľadajú radu v niektorej oblasti praktického života.
- Sociálna psychológia a psych. osobnosti – rieši problémy a vzájomné medziľudské vzťahy v skupinách.
I.II Vývin psychiky
Vývoj – je proces určitých premien, kt. vedú od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od menej dokonalého k dokonalejšiemu
Vývin – je proces zmien v psychike. Tieto zmeny prebiehajú v biologickej aj v psychickej rovine (reč, písanie). Tieto zmeny sa dejú v rámci socializácie a individualizácie.
Socializácia => je proces, je to vývin, počas ktorého si ľudský jedinec osvojuje nejaké zručnosti a pravidlá platné v spoločnosti, v ktorej žije.
Individualizácia => je proces, je to vývin, počas ktorého sa ľudský jedinec stáva osobnosťou, čiže nadobúda špecifické črty, kt. sa odlišuje od iných.
Obe črty vývinu – socializácia aj individualizácia – sa vo vývine uskutočňujú tak, že dochádza k rozvoju istých vlastností osobnosti a k zániku, ústupu alebo zmene iných vlastností. Takto sa napr. zväčšuje rozsah pamäti, rozširuje sa slovná zásoba, pri učení sa zmenšuje podiel mechanickej pamäti a naopak, rastie význam myslenia.
Faktory, kt. zohrávajú pri vývine podstatnú úlohu sú:
- a)dedičnosť – t. j. prenášanie istých znakov z rodičov na ich potomkov (pri počatí dostáva dieťa od každého z rodičov polovicu chromozómov). Jedinec však nededí priame znaky po rodičoch, ale dedí len faktory, kt. riadia vznik a vývin týchto znakov. Súbor génov, t. j. spomínaných faktorov sa nazýva genotyp.
- b)psychologické prostredie – predstavuje súhrn všetkých vonkajších činiteľov, kt. pôsobia na jedinca a jeho vývin. Genotyp vyjadrený v prostredí sa označuje ako fenotyp. Dôležitým faktorom pôsobenia prostredia je učenie.
UČENIE
=> je cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov ale aj určitého správania a vlastností.
Druhy učenia:
- habituácia – prispôsobovanie sa predmetov (prší – dáždnik)
- asociazné učenie – asociácia (predstava) – je to vytváranie istých druhov spojení medzi predmetmi, udalosťami, formami. Tieto podnety vedú k riešeniu určitej situácie.
- intelektuálne učenie – je to osvojovanie si vedomostí
- motorické učenie – osvojovanie si zručností a návykov
- sociálne učenie – učenie so zážitkom v rámci soc. skupiny. Všetky tieto druhy učenia môžu byť do istej miery cieľavedomé a systematické.
- mimovoľné učenie – učenie, kt. nastáva bez priameho voľného úsilia alebo motivácie učiť sa.
- imitačné učenie – pôsobí najmä vo výchove, toto učenie môže byť cieľavedomé alebo samovoľné. Výsledky pri učení však väčšinou získavame pri praxi a tréningu. V tejto súvislosti sa pomerne často hovorí o krivke učenia => krivka znázorňuje priebeh učenia formou jeho výsledkov (zlepšovanie výkonu). Tvar tejto krivky závisí jednak od človeka ale aj od typu pamäti učiaceho sa. zabúdanie nie je neg. faktorom, kt. sa treba brániť. Niekedy je dokonca žiaducim riešením situácie.
I. III Osobnosť, psychika a psychológia
=> je samoregulovací systém, ktorý má individuálne a špecifické črty, kt. sa odlišuje od iných. Vyvíja sa v určitom soc. prostredí, kt. naň vplýva.
Typy osobností
Starogrécky lekár Hippokratos (4. stor. p. n. l.) a lekár Galen (2. stor. p. n. l.) vytvorili 4 typy ľudských temperamentov. Na základe prevládania 1 zo 4 telesných tekutín v organizme : krv, žlč, hlien, čierna žlč
SANGVINIK – tu prevláda krv (sanguis) – má: nestálu povahu, živosť, pohyblivosť, rýchly vznik a striedanie citových vzplanutí (nie sú trvácne), je spoločenský, optimistický, veselý, dobromyseľný, rýchlo sa nadchne pre nejakú vec, ale toto nadšenie rýchlo opadne.
CHOLERIK – prevláda žlč (cholé) – je výbušnej povahy, veľmi ťažko ovláda svoje city, jeho emócie vznikajú náhle, rýchlo a majú silný priebeh, je neprispôsobivý a netolerantný
FLEGMATIK – prevláda hlien (phlegma) – je pomalý, má pokojnú povahu, jeho citové reakcie nastupujú pomaly, ale dlhšie trvajú, zachováva si odstup, aj v náročných situáciách reaguje racionálne, je spoľahlivý.
MELANCHOLIK – prevláda čierna žlč (melan-cholé) – je skôr uzavretý, nesmelý, prevláda u neho smutná nálada, býva depresívnejší, precitlivený, horšie sa prispôsobuje, citi vznikajú pomaly ale sú trvácne.
INTROVERT – uzavretý človek žijúci bohatým vnútorným životom,
menej komunikuje s okolím, nespoločenský (C. G.Jung)
EXTROVERT – veľmi spoločenský, ľahko nadväzuje kontakty, povrchnejší
NEUROTICIZMUS – pohotovosť reagovať neuroticky – t. j. úzkostne, nepokojne, podráždene, sebaneisto -> labilita. Jeho protipólom (H. Eysenck) je stabilita.
Typológie niekedy nevystihujú celú osobnosť, ale vždy iba niektoré jej stránky.
SCHOPNOSTI- predpoklad na vykonávanie určitej činnosti
- osobné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti. Pre náš výkon, v ktorejkoľvek činnosti je náš osobný strop, t. j. úroveň, kt. ešte nemôžeme dosiahnuť pri optimálnych podmienkach a pri našom stálom záujme a vytrvalosti v zdokonaľovaní sa.
Pre lepšie porozumenie problematiky sa vyžaduje kvalifikácia.
Schopnosti:
A/ rozumové – zaraďuje sa sem inteligencia
B/ špeciálne
- a) verbálne (rečové) – schopnosť vyjadrovať sa, ale najmä rozumieť zložitým vzťahom vyjadreným slovami
- b) priestorová predstavivosť – súhrn 3 dôležitých schopností – priestorovej orientácie, kt. človek určuje svoju polohu v priestore; vizualizácie, na základe kt. dokážeme chápať vzťahy medzi predmetmi, kinestetickej predstavivosti – schopnosť predstavy pohybu v priestore
- c) numerické (číselné) – zaobchádzanie s číslami
- d) precepčná pohotovosť – schopnosť rýchleho postrehu
- e) pamäťová schopnosť – schopnosť udržať a vybaviť si rozličné zapamätané skutočnosti
- f) psychomotorické schopnosti – vyžadujú diferencované koordinované zaobchádzanie s rozličnými nástrojmi alebo prístrojmi
- g) umelecké schopnosti – delia sa na:
liberálne
hudobné
výtvarné
herecké
Čím je niekto v určitej sfére schopnejší alebo, naopak, neschopnejší, tým to má väčší vplyv na jeho výkon.
INTELIGENCIA
- najvýznamnejšia schopnosť, označuje výkon jedinca
- schopnosť človeka primerane zareagovať a prispôsobiť sa novej situácii, kde nestačí skúsenosť. Dôležitá je tvorivosť. Intelektové schopnosti sa vyjadrujú inteligenčným kvocientom IQ.
Vzorec na IQ: IQ = (mentálny vek/fyzický vek)*100
Stupne intelektového výkonu:
do 20idiocita
20-49imbecilita
50-69debilita
70-79hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou
80-89podpriemerná (subnormálna) inteligencia
90-109priemerná inteligencia
110-119nadpriemerná inteligencia (ľahký nadpriemer)
120-139vysoká inteligencia
140 a viac veľmi vysoká inteligencia (genialita)
Talent (nadanie)
- súbor schopností, alebo vlôh pre určitú činnosť.
Na druhej strane existujú aj jedinci s nedostatočnými alebo poruchovými schopnosťami:
- mentálne postihnutí
- edinci, kt. soc. prostredie neposkytlo dobré podmienky na vývin (soc. slabomyselnosť)
- jedinci, u kt. sa porucha vyskytla dôsledkom úrazu alebo poškodením mozgu
- postupný úbytok intelek. schopností (v starobe)
I.IV Dynamika psychiky
Motivácia – zapodievanie sa zdrojmi, dôvodmi, príčinami správania
Modely motivácie:
- model nedostatku – konanie motivované pocitom prázdna, nedostatku, kt. musí byť zaplnený (hlad, smäd, potreba vzduchu,...)
- model vybitia – k uspokojeniu dochádza pri vybití nahromadeného napätia, nazývajú sa homeostatické modely (homeostáza-rovnováha)
Konflikt – situácia alebo stav napätia, kt. vzniká keď sa človek musí rozhodovať medzi:
- a)dvoma pozitívnymi motívmi
- b)dvoma negatívnymi motívmi
- c)pozitívnym a negatívnym motívom
Pri motivácii pôsobia motívy na rozličných úrovniach. Sú to motivačné vrstvy:
- a.vedomý motív
- b.nevedomý motív
Potreby- najvýznamnejšie motívy, kt. ovplyvňujú ľudské konanie
Delíme ich na:
- primárne fyziologické – uspokojenie je nutné na zachovanie života jedinca, napr. potreba kyslíka, vody, potravy,....
- sekundárne – vznikajú na základe návyku (alkohol, drogy)
Psychologické potreby
- vyvíjajú sa na vrodenom základe. Vyskytujú sa v rôznych kultúrach a civilizáciách.
Moje potreby:
- potreba lásky
- potreba slobody
- potreba združovania
- potreba smiechu
- potreba ochrany a pomoci
- potreba hry
- potreba uznania
- potreba chápať
- potreba starať sa o iných
- potreba poznávať
Primárne motivačné schopnosti
a)potreba sebapresadenia – obhajovanie vlastných záujmov, dravosť, snaha o vyniknutie
b)potreba bezpečia – strach z choroby, úrazu, vojny, finančnej neistoty
c)potreba spoločnosti – rečnivosti, záujem o zábavu, o nadväzovanie a udržiavanie priateľstva
d)agresivita – slovná či fyzická
e)potreba starostlivosti o druhých – keď sme vystavení stretnutiu s utrpením, bezmocnosťou. Niekedy dokáže zablokovať i prim. fyziolog. potreby (matka sa vystaví nebezpečenstvu aby zachránila svoje dieťa).
ZÁUJMY
- motivačné
- uspokojujú sa vykonávaním určitej činnosti. Záujmy sa počas života menia. Človek bez záujmu = nuda.
Postoj – spôsob reakcie určitým, ustáleným spôsobom (ku knihe, k učeniu,....)
HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE
- určujú celý životný štýl
- normy správneho života
Emócie – vzťah človeka k určitému, okolitému svetu. City na rozdiel od emócií má iba človek.
Emocionálne stavy:
a)afekty – krátkodobé vzplanutie emócií
b)nálady – sú dlhšie trvajúce stavy
c)vyššie city – sú trvácnejšie
A/ morálne (zmysel pre spravodlivosť)
B/ estetické (umenie, div. hra)
C/ intelektuálne city (štúdium neznámeho)
I.V Stres a psychika
-nešpecifická odpoveď organizmu na akúkoľvek požiadavku, kt. je naň kladená
Štádiá stresu:
- alarm – celý organizmus je v stave zvýšenej pohotovosti
- rezistencia – odolnosť
- exhaucsia – vyčerpanie – organizmus už nemá zásoby energie, nevie odolávať stresu
Príznaky stresu
- podráždenosť
- netrpezlivosť
- beznádej
Správanie
- agresívne
- ustráchané
- nekomunikatívne
Príznaky
- potenie rúk
- žalúdočné vredy
