Typy pamätí

Do pamäti sa ukladá všetko, čo sme prežili. Rozdiely medzi ľuďmi sú v tom, ktoré druhy vonkajších podnetov a vlastných vnútorných zážitkov si zapamätávajú rýchlejšie, ľahšie a lepšie.

Podľa charakteru psychickej aktivity prevládajúcej v činnosti rolišujeme rozlišujeme tieto typy pamäti:

a. názorná pamäť - v zapamätaní dominujú názorné predstavy, obrazy už prežitého. Môžu byť zrakové, sluchové, čuchové alebo chuťové. Špecifickou formou tohoto typu pamäti je pamäť na tváre. Podľa najnovších výskumov mozgu sa ukazuje, že pre identifikovanie tvárí sú v mozgu špecifické centrá.
b. pohybová pamäť - je základom formovania pohybových návykov (chôdza, písmo) a praktických motorických úkonov (pracovných, športových, umeleckých).
c. emocionálna pamäť- prejavuje sa v ľahšom a rýchlejšom zapamätaní si citových stavov a citovo podfarbených zážitkov.
d. slovno-logická pamäť - jej obsahom sú myšlienky. V zapamätaní prevláda myšlienkový materiál (pojmy, súdy, úsudky) spojený s rečou.

V súčasnej kognitívnej psychológii sa predpokladá existencia troch rozdielnych typov pamäti (tzv. skladových systémov). Nazývajú sa: senzorický register (SR), krátkodobá pamäť (KDP) a dlhodobá pamäť (DDP).

a. senzorická pamäť, senzorický register (SR) - je to extrémne labilný typ pamäti, tvorený zmyslovými zásobníkmi. Každý zmyslový receptor je uspôsobený tak, že je schopný podnetovú informáciu na určitý, veľmi krátky čas uchovať v podobe tzv. ikony, obrazu podnetu. V prípade zrakového pociťovania a vnímania sa preto hovorí o ikonickej pamäti, ikonickom sklade. Trvanie stopy v ikonickej pamäti sa odhaduje na niekoľko milisekúnd. Po spracovaní v senzorickom registri prechádza informácia do krátkodobej pamäte.

b. krátkodobá pamäť (KDP) - je to tzv. „pracovná pamäť“, v ktorej sa informácia udžiava počas krátkeho časového úseku pred jej prenesením do dlhodobej pamäti. Ukladajú sa do nej informácie, nevyhnutné pre ďalšie spracovanie. Pracovná pamäť má tri zložky: centrálny systém, ktorý kontroluje funkciu pozornosti, pomocný systém pre spracovanie zrakovo-priestorových informácií a pomocný systém pre spracovanie rečových informácií. Bez opakovania sa informácia rozpadáva, často už do 15 sekúnd. Kapacita KDP je obmedzená počtom prvkov, položiek, ktoré je človek schopný na jedno videnie či počutie identifikovať a uchovať si v pamäti. V tejto súvislosti sa hovorí o tzv. magickom čísle 7 (5+- 2), čo je priemerný počet týchto prvkov.

c. dlhodobá pamäť (DDP) - má veľkú kapacitu, nemá časovo obmedzený rozsah, je schopná uchovávať informácie veľmi dlhú dobu, niekedy aj po celý život. DDP je pamäť v pravom slova zmysle. Je to sklad informácií - vedomostí, poznatkov a skúseností, ktoré aj bez toho aby si človek uvedomoval ich „prítomnosť“ v pamäti, významne ovplyvňujú priebeh jeho psychických procesov a foriem správania. V DDP sú skúsenosti rôznym spôsobom zakódované (napr. verbálne - slovne, obrazovo alebo motoricky). Významné informácie sú spracované (zakódované) takým spôsobom, aby mohli byť rýchlo vybaviteľné a reprodukovatelné

V rámci DDP sa rozlišuje explicitná a implicitná pamäť.

Explicitná (tiež deklaratívna) pamäť je pamäť sémantická (to znamená je viazaná na používanie jazyka). Uchováva fakty, mená, názvy ale i udalosti (epizódy - preto označenie epizodická). Je rámcovaná autobiograficky, t.j. jej obsahom sú subjektívne zážitky a skúsenosti.

Implicitná (nedeklaratívna) pamäť je typická tým, že jej obsah sa nedá vyjadriť slovne. Sú v nej fixované motorické a kognitívne spôsobilosti ( tzv. pamäť tela a mysle).

Z hľadiska času, kedy sa informácie do pamäti ukladali sa rozlišuje tzv. staropamäť a novopamäť. Obsahy staropamäti sú časovo viazané na individuálnu minulosť, obsahom novopamäti sú aktuálne zážitky. V staršom veku prevládajú živé obsahy staropamäti, kým aktuálne informácie podliehajú rýchlemu zabúdaniu.