6.2. Zložky osobnosti:

- dynamické alebo smerové vlastnosti (činnosť, postoje, potreby, záujmy)
- schopnostné vlastnosti (schopnosti rôzneho druhu)
- temperamentálno - charakterové vlastnosti (súhrne označované ako povaha človeka).

Za kľúčové pre osobnosť sú pokladané schopnosti a charakter. Výstižným je delenie vlastností osobnosti, ktoré vytvárajú jej štruktúru do týchto základných skupín:

- aktivačno-motivačné vlastnosti osobnosti charakterizujú to, čo „poháňa„ osobnosť k činnosti, o čo usiluje, k čomu smeruje. Patria k nim pudy, potreby, zvyky , ideály a životné plány
- vzťahovo - postojové vlastnosti osobnosti. charakterizujú systém hodnôt, ktoré človek uplatňuje pri posudzovaní a hodnotení rôznych javov a ktorými sa riadi vo svojom správaní a konaní a pri vytváraní vzťahov ku realite.
- výkonové vlastnosti osobnosti sú meradlom toho, čo je človek schopný dosiahnúť a akú mieru úspešnosti v činnosti možno u neho očakávať. Patria sem schopnosti, vedomosti, zručnosti a návyky
- sebaregulačné vlastnosti osobnosti charakterizujú nakoľko je člověk schopný sa
ovládať, riadiť svoje správanie a konanie, aký má postoj k sebe samému a ako sa hodnotí. Patria sem vôľové vlastnosti, sebauvedomenie a sebahodnotenie, sebakritika a svedomie.
- dynamické vlastnosti osobnosti charakterizujú formy priebehu ľudského prežívania a správania z hľadiska intenzity a tempa. Patrí sem temperament.

Ľudské osobnostné vlastnosti sa vyskytujú v určitých zoskupeniach, ktoré navzájom súvisia a podmieňujú sa. Vlastnosti navzájom späté nazývame faktory alebo dimenzie osobnosti. Každý faktor, dimenzia, má dva póly. Uvedieme niektoré z nich:

- aktivita – pasivita. Tento faktor charakterizujú tie valstnosti osobnosti, ktoré vyjadrujú tendencie človeka k činnosti. Aktívny jedinec je činný, zapája sa do spoločenského diania, kým pasívny človek viac-menej prijíma hotové výsledky činnosti iných.
- introvertnosť – extrovertnosť. Introvertnosť je vlastnosť psychickej zameranosti, orientovanej do vlastného vnútra. Takýto člověk si vystačí sám so sebou a v jeho živote dominuje vnútorná energia, „ stavy duše a mysle„.

Extrovert potrebuje vonkajšie podnety, vzruchy zo svojho okolia a aj sám je vo svojej psychickej aktivite orientovaný na vonkajší svet.

- dominantnosť – submisívnosť. Je to faktor, ktorý na jednej strane charakterizuje človeka, ktorý je schopný získať si medzi ľuďmi autoritu a spontánne sa správať vodcovsky. Na druhom póle je človek, ktorý sa vyznačuje tendenciou nechať sa viesť, neochotou brať na seba zodpovednosť a pod.
- inteligencia – charakterizuje bystrého človeka, ktorý je schopný pružne riešiť zložité situácie, dokáže sa vhodne prispôsobiť novým podmienkam života alebo práce, je vynaliezavý a tvorivý. Opačný pól je nedostatok inteligencie.
- stabilita – labilita. Týka sa citovej vyrovnanosti. Človek citovo stabilný sa nenechá ľahko vyviesť z miery, na podnety z prostredia, ktoré vyvolávajú emočné stavy reaguje primerane. Emočne labilný jedinec je akoby vo vleku svojich emócií, je precitlivený i na podnety malej intenzity.
- sociabilita – je to faktor, ktorý sa prejavuje v schopnosti jedinca zblížiť sa s ľuďmi, mať zmysel pre ich problémy. Opakom je tzv. nespoločenský člověk.
- neurotizmus – meria stupeň psychickej vyváženosti, resp. tendencií k produkcii neurotických reakcií.