Záujmy

Vyjadrujú zameranosť človeka na určité typy činností. Aktivity, v pozadí ktorých sú záujmy, svojím špecifickým obsahom, hĺbkou a primeranosťou rozvíjajú a obohacujú osobnosť.

Ak sa záujem stane jednostranným alebo nevhodným, brzdí rozvoj osobnosti alebo ju ochudobňuje. Záujmy sa vzťahujú na všetky stránky duševného života človeka - na oblasť poznávania (obsahovú), emocionálnu a motivačno-snahovú.

Postoje

Definujeme ich ako relatívne ustálenú tendenciu alebo pohotovosť charakteristickým spôsobom reagovať na určité podnety. Postoj sa v priebehu života stabilizuje do ustáleného systému pozitívnych alebo negatívnych hodnotaní. V tomto systéme hodnotení je zastúpená rozumová (racionálna), citová, konatívna ale aj iracionálna zložka postoja (nevedomá, rozumovo nepodložená, ktorá spôsobuje, že postoj sa niekedy nedá racionálne zdôvodniť). Postoje sa prevažne premietajú do reakcií, správania a konania človeka v smere tendencie konať „ pre alebo proti„.

Podľa toho, či v postoji prevláda racionálna alebo iracionálna zložka, delíme postoje na presvedčenia (mienka, názor) alebo predsudky.

Presvedčenie sa vytvára vždy vedome a vieme ho racionálne zdôvodniť. Verbalizované presvedčenie alebo názor sa nazýva mienka.
Predsudky sú postoje, v ktorých prevláda iracionálna zložka. Nie sú podložené rozumovými argumentami.
Predsudky sú obyčajne zamerané proti niekomu alebo niečomu bez presvedčivých argumentov.

Postoje tvoria významnú súčasť osobnostnej charakteristiky. Ich význam spočíva a tom, že sú súčasťou hľadísk, na základe ktorých človek pristupuje ku skutočnosti, poznáva ju a hodnotí. Poznať postoje ľudí znamená do istej miery predvídať správanie sa v istých situáciách.

Postoje ovplyvňujú rozvoj záujmov, formovanie svetonázoru a charakteru človeka.

Charakter

Týmto pojmom označujeme súhrn tých psychických vlastností osobnosti, ktoré sa zakladajú na jej morálnom presvedčení a prejavujú sa v mravnej stránke správania sa a konania človeka. V charaktere sa prejavuje mravný profil jedinca. S charakterom sa nerodíme. Môžeme o ňom hovoriť až vtedy, keď u človeka dojde k zvnútorneniu mravných noriem, platných pre spoločnosť, ktorej žije.

Zvnútornenie mravných noriem vytvára predpoklad pre vznik charakteru. Posúdiť charakter človeka možno vtedy, keď sa človek správa a koná na základe týchto noriem.

Každá spoločnosť si v priebehu svojho vývoja utvára a konštituuje súbor mravných noriem, ktoré sú pre jej členov záväzné. Podľa stupňa osvojenia alebo odmietnutia týcto noriem hodnotíme vlastné správanie i správanie ostatných ľudí.

Z psychologického hľadiska predstavuje charakter súhrn všetkých mravných vlastností, to znamená pozitívnych i negatívnych. Tak môžeme o niekom povedať, že „nemá charakter“, je bez charakterný, alebo „to je charakter“, čím máme na mysli dobrý charakter, pozitívne charakterové vlastnosti

Charakter je zložitým komplexom vlastností, ktoré ho vytvárajú. Patria k nim okrem mravných vlastností i vlastnosti pracovné, spoločenské a viacerí autori k nim priraďujú i svetonázorové vlastnosti.

Mravné vlastnosti charakteru sú prejavom akceptovanej morálky v správani a konaní človeka. Patria sem také vlastnosti ako čestnosť, statočnosť, mravnosť, spravodlivosť,úprimnosť, počestnosť a pod. Ich protipólom sú vlastnosti ako nemravnosť, podlosť, zákernosť, neúprimnosť, klamstvo, pretvárka, osočovanie a mnoho ďaľších.

K mravným vlastnostiam charakteru zaraďujeme i charakterovú stálosť, pevnosť resp. nepevnosť, nestálosť. Vyjadrujú ich také vlastnosti zásadovosť, pevnosť, vyrovnanosť anebo na druhej strane bezzásadovosť, dvojtvárnosť, nespoľahlivosť.

Pracovné vlastnosti charakteru majú svoje vyjadrenie vo vzťahu k práci a pracovnej činnosti vôbec. Určujú spoločenskú hodnotu človeka. Vytvárajú ich také vlastnosti ako svedomitosť, zmysel pre povinnosť, usilovnosť, húževnatosť, iniciatívnosť alebo naopak lenivosť, nesvedomitosť, vyhýbanie sa práci alebo jej zanedbávanie. Medzi pracovné vlastnosti charakteru patria aj vlastnosti, ktoré vyjadrujú spôsob práce - dôkladnosť, presnosť, poriadkumilovnosť, dochvíľnosť, resp. nepresnosť, lajdáckosť, neporiadnosť, povrchnosť a pod.

Spoločenské vlastnosti charakteru vyjadrujú mravný vzťah človeka k iným ľuďom alebo k sebe samému. Patria k nim vlastnosti vyjadrujúce úroveň kontaktu, blízkosti k ľuďom: súcit, zhovievavosť, srdečnosť, uznanlivosť na druhej starne nepriateľskosť, uzavretosť, izolovanosť, ľahostajnosť. Ďalej sú to vlastnosti, ktoré vyjadrujú altruistický (nezištný, obetavý) vzťah. Tento sa môže prejaviť v obetavosti, žičlivosti, dobroprajnosti,veľkodušnosti na opačnom póle sú vlastností ako vypočítavosť, skúposť, závisť, neprajníctvo.

Spoločenské vlastnosti charakteru vyjadrujú i spôsob správania sa k ľuďom. V tomto prípade môže ísť o také vlastnosti jako taktnosť, jemnosť, slušnosť, vľudnosť, pozornosť, ohľaduplnosť, úctivosť, znášanlivosť, alebo naopak hrubosť, surovosť, nezdvorilosť, hašterivosť, povýšenectvo.

Vlastnosti vyjadrujúce vzťah k sebe samému, hodnotanie seba samého z mravného hľadiska sa týkajú predovšetkým svedomia.

Na úrovni sebavedomia môžeme pozorovať tzv. zdravé sebavedomie, vyjadrené vlastnosťami ako sebadôvera, sebaúcta, hrdosť, úprimnosť voči sebe, sebakontrola, sebakritičnosť, primeraná skromnosť. Nízke sebavedomie býva vyjadrené sebapohŕdaním, nedostatkom sebaúcty a sebadôvery, rezignáciou. Prehnané sebavedomie sa prejavuje namyslenosťou, nadutosťou, povýšenosťou, samoľúbosťou, chválenkárstvom.