Typológia charakteru.

Rôzne vyššie uvedené vlastnosti sa rôzne kombinujú a utvárajú tak určitý charakterový typ. Z hľadiska typu rozlišujeme charakter:

- amorálny - má nedostatočne osvojené morálne princípy, osobnosť sa prejavuje impulzívne a egocentricky, neberie ohľad na iných ľudí
- prospešný - osobnosť je morálna len potiaľ, pokiaľ to nie je v rozpore s jej egocentrickými tendenciami
- konformný – osobnosť sa správa tak, jako ba sa správali v danej situácii aj iní ľudia. Jako správne chápe to,čo zodpovedá pravidlám, nepozná abstraktný princíp čestnosti, zodpovednosti
- iracionálne vedomý – osobnosť posudzuje činy svoje i iných ľudí na základe vlastného chápania dobrého a zlého. Vytvorí si vlastné abstraktné princípy (napr. čestnosti, zásadovosti) a uplatňuje ich podľa svojho chápania
- racionálne altruistický charakter – reprezentuje najvyššiu úroveň morálnej zrelosti. Osobnosť s týmto charakterom jedná operatívne so zreteľom na danú situáciu a na dôsledky svojho správania pre seba a iných ľudí. Je realisticky morálna, primerane čestná zodpovedná. Chýbajú jej egocentrické tendencie, má na zreteli hľadisko sociálneho účinku svojho správania.

Charakter na všeobecnej úrovni osobnosti určujú tieto osobnostné faktory:

- morálna stabilita - tendencia sledovať morálny kódex i vtedy ak to neprináša osobný úžitok alebo zisk,
- sila sebauvedomenia - schopnosť primerane vnímať, primerane cítiť a primerane realisticky myslieť
- sila zhody správania a osvojenými a zvnútornenými morálnymi princípmi
- spontánnosť- tendencia vyjadrovať city a priania priamo v akcii
- priateľskosť - zovšeobecnený postoj príchylnosti
- intenzívny odpor voči sociálne neschvaľovaným podnetom.

Charakter človeka tvorí jednotu s morálkou, ktorá je ako spoločenský jav predmetom vednej disciplíny, ktorá sa nazýva etika.

Temperament

Pod tento pojem zahŕňame tie vlastnosti človeka, ktoré určujú dynamiku psychickej i fyzickej aktivity človeka.

Dynamika psychickej činnosti je určená tempom psychických procesov, stavov a správania a ich intenzitou. Vlastnosti temperamentu nemajú psychický obsah iba formu - rýchlosť a silu.

Rozdiely medzi vlastnosťami temperamentu u rôznych ľudí spočívajú v špecifických vlastnostiach centrálnej nervovej sústavy. Nervové deje sa u ľudí navzájom líšia svojou silou, rýchlosťou a vyrovnanosťou. Vo svojej vzájomnosti utvárajú špecifický typ vyššej nervovej činnosti, ktorý opísal I. P. Pavlov. Na základe znakov nervovej činnosti stanovil tieto temperamentálne typy:

- silný, pohyblivý, vyrovnaný
- silný, pomalý, vyrovnaný
- silný, nevyrovnaný
- slabý

(Pavlovove typy temparamentu sú analógiou klasických antických typov, ktoré vymedzil Hippokrates podľa prevažujúcich telesných štiav).

- sangvinik - silný, vyrovnaný typ, živý a reaktívny, rýchlo sa nadchne a často hľadá novú orientáciu,
- flegmatik - silný, pomalý, vyrovnaný typ, ťažšie sa vzruší, má pokojné uspôsobenie, no po rozbehu má veľkú zotrvačnosť
- cholerik - silný, nevyrovnaný typ, nevie sa ovládať, často reaguje výbušne až agresívne
- melancholik – je typ, so slabým vzruchom i útlmom, je málo výrazný, podlieha náladám, rýchlo sa unaví

Vymedzenie temperamentov je v súčasnej psychológii skôr pomocné. V žiadnom prípade nemožno na základe prisúdeného temparamentu robiť hodnotiace uzávery o kvalite osobnosti. I keď sú základné vlastnosti nervovej sústavy vrodené, v priebehu života sa môže správanie, determinované temperamentom, modifikovať.

Typologické prístupy k osobnosti

Spoločné alebo rovnaké vlastnosti u viacerých ľudí viedli v psychológii osobnosti k pokusom zatriediť ľudí do istých skupín, vyznačujúcich sa príbuznými charakteristikami ich príslušníkov. Takto vznikol určitý typ osobnosti, ktorý sa vyznačuje výskytom istých osobnostných vlastností vo vyhranenej podobe. Pod pojmom osobnostný typ rozumieime jedntlivca, ktorý má popri individuálnych vlastnostiach aj spoločné s istou skupinou ľudí. Typológie osobnosti často preferujú biologický základ osobnosti, od ktorého potom odvodzujú psychické vlastnosti.

Takýmto prístupom sa vyznačujú tzv. konštitucionálne typológie osobnosti, ktoré odvodzujú jednotlivé ľudské vlastnosti od konštitucionálnych vlastností (vlastností telesnej stavby). Kretschmer rozlišuje atletickú, astenickú (chudý, štíhly človek) a pyknickú (nižší, tučný) konštitúciu.

Pyknici sú zväčša dobrosrdeční, optomistickí vyznačujú sa orientovanosťou na svet a sú sociabilní. Radi holdujú pôžitkom a v ťažkých situáciách nestrácajú hlavu. Vo vede je tento typ skôr zberateľom faktov, ako literárny tvorca býva epikom a v živote pragmatikom.

Astenický typ sa vyznačuje dráždivosťou a nervóznosťou alebo prísnosťou a chladnosťou. Je citlivej povahy, i keď svoj bohatý duševný život navonok neprejavuje. Ťažko nadväzuje kontakt. Vo vede je skôr teoretikom, v umení lyrikom, v bežnom živote je nekompromisný a nekomformný.

Atletický typ je vnútorne vyrovnaný až flegmatický. Je spoľahlivý v plnení úloh, verný svojim zásadám a zvykom.

Iné typológie berú za základ psychologické ukazovatele, akými sú napr. uprednostňované postoje a hodnoty, na ktorých vybudoval svoju typológiu Spranger. Podľa toho, aké hodnoty, ľudia v živote uprednostňujú, o čo sa usilujú, rozlišuje tieto typy:

- teoretický typ - individualista, zameraný na abstraktné poznávanie sveta, jeho poznávanie je neosobné, motivuje ho hľadanie pravdy, vo všetkom hľadá zákonitý poriadok:
- ekonomický typ - preferuje úžitkové hodnoty a osobný prospech. Dôležitý je pre neho blahobyt a príjemné usporiadanie života, za najvyššie dobro považuje peniaze.
- estetický typ - okolitý svet „preciťuje“, vidí ho ako hru obrazov, krásy, symetrie a harmónie. Pri takomto vnímaní sveta je často „odtrhnutý“ od reality.
- sociálny typ - charakterizuje ho zameranie na ľudí, je vždy pripravený im pomôcť. Ľahko sa vžíva do situácie iných, je empatický. V jeho sociálnych vzťahoch dominuje sympatia a antipatia.
- mocenský typ - má rád moc, prevláda u neho potreba ovládať iných a vyznačuje sa veľkou životnou energiou. Všetko podriaďuje potrebe vládnuť. Zdôrazňuje seba samého a prežíva príjemnosť pri závislosti iných od seba, neznáša konkurenciu.
- náboženský typ - najvyššie hodnoty hľadá vo vzťahu k Bohu, je ľahostajný k materálnym hodnotám, všetko podriaďuje vyšším cieľom a je zameraný na utváranie najvyšších ľudských hodnôt.