Osobnosť a rola

Člověk sa vo svojom spoločenskom živote neustále dostáva do najrozličnejších vzťahov a situácií. Podľa toho, ako často sa tá ktorá situácia vyskytuje označujeme ich ako situácie štandardné alebo náhodné.

V priebehu času si človek vytvorí istý spôsob správania, ktorý aplikuje v štandardných situáciách pravidelne. Vytvára sa tak istá streotypizácia správania, ktorá je významná pre ekonomickosť konania a navodenie vhodného správania. Na druhej strane aj samotné životné situácie vyžadujú istý typ správania. V takomto prípade je ľudské správanie skôr funkciou situácie, ktorá ho navodzuje než funkciou osobnosti. Takémuto správaniu hovoríme rolové správanie, „odohrávanie“ istej spoločenskej role, ktorá sa od človeka v konkrétnej spoločenskej situácii očakáva.

Človek sa svojim spoločenským rolám učí v priebehu cieľavedomej výchovy alebo v priebehu získavania sociálnych skúseností. Motívom pre osvojovanie určitých rol može byť ich spoločenská hodnota, osobné potreby alebo pozitívny vzťah ku skupine, ktorá danú rolu vyžaduje.

Spoločenské role sa utvárajú v priebehu sociálneho učenia, v priebehu ktorého si človek zovšeobecňuje a diferencuje sociálne skúsenosti.

S každou rolou sa spája štandardné správanie, pomocou ktorého sa dosahuje vysoká ekonomickosť sociálnej a osobnostnej interakcie.

Ak chápeme rolu ako typ vyžiadaného alebo očakávaného správania musíme brať do úvahy i skutočnosť, že danému jedincovi rola môže ale aj nemusí vyhovovať.

V prípade, že sa človek s rolou identifikuje, preberá formy očakávaného správania alebo ich individuálne modifikuje. Iná situácia nastáva, ak človek rolu vnútorne odmieta, nevyhovuje mu. V prípade nevyhnutnosti prebratia role ju človek vykonáva z účelových alebo racionálnych dôvodov, ale vnútorne s ňou nie je stotožnený.
Pre rolu a rolové správanie je typické to, že sa spája s istými „rekvizitami a kulisami“.

Napríklad pre lekára je to biely plášť, pre vysokoškoláka titul, pre manažéra napr. zaradenie firmy, auto určitej značky a pod.

Podľa toho, aké miesto v spoločnosti alebo skupine člověk zaujíma je určená jeho pozícia, ktorá sa nazýva status. Úroveň tejto pozície určuje spoločenskú prestíž jednotlivca. Každý status je spojený s nejakou prestížou a plarí to aj naopak.

Osoby s vysokou prestížou sú zväčša predmetom obdivu, úcty alebo napodobovania. Dôvodom vysokej prestíže môže byť vysoká odbornosť v profesii alebo jej zodpovedné a angažované vykonávanie, spoločenské postavenie, vysoká právomoc a pod.

Podobne je to v prípade osobných psychických vlastností človeka. Vysoká inteligencia, bohaté životné skúsenosti, vynikajúce výkony napr. v športe, vykonanie hrdinských činov – to všetko sú zdroje vysokej spoločenskej prestíže. Stručne povedané prestíž je určovaná všetkým tým, čo na ľuďoch obdivujeme, alebo za čo si ich vážime.

Človek vo svojom živote vstupuje do množstva rol. Je rodičom, manželom, nadriadeným, vodičom, alebo napr. rybárom. Niekedy sa stane, že sa jednotlivé roly dostávajú do rozporu a človek tento rozpor prežíva ako nepríjemný vnútorný konflikt. Takému to druhu konfliktu hovoríme konflikt rol alebo tiež rolový konflikt. Tak sa môže dostať do rozporu napr. rola nadriadeného a priateľa, rola manžela a vedúceho apod.