2.3. Systém psychologických vied

Psychológia ako veda sa za posledných 100 rokov rozvinula do takej miery, že je potrebné hovoriť o systéme psychologických vied.

Systém je usporiadanie relevantných prvkov do fungujúceho celku, pričom jeho jednotlivé súčasti spolu vzájomne súvisia.

Systém psychologických vied zahŕňa:

Základné psychologické disciplíny

všeobecná psychológia, vývinová psychológia, fyziologická psychológia, sociálna psychológia, psychológia osobnosti, psychopatológia, psychologická metodológia.

Špeciálne psychologické vedy

zoopsychológia, psychofyzika, psychofyziológia, diferenciálna psychológia, psychometrika, matematická psychológia, informačná psychológia, psycholingvistika.

Aplikované psychologické vedy

pedagogická psychológia, psychológia práce (inžinierska psychológia, manažérska psychológia), poradenská psychológia, zdravotnícka (klinická psychológia), forenzná (súdna psychológia),psychológia trhu, marketingu, psychológia športu, psychológia dopravy, vojenská psychológia.

Psychológia býva tiež označovaná ako hraničná vedná disciplína. „Hraničí“ s biologickými (genetika, vývinová biológia), medicínskymi disciplínami (špeciálne s psychiatriou, fyziológiou, neurológiou a pediatriou), sociálnymi vedami (sociológiou, ekonómia, kultúrna antropológia), ďalej s filozofiou, lingvistikou, teóriou výchovy ako i s matematikou, štatistikou a computer science (počítačová veda).

3. Stručná história psychológie.

História psychológie sa zvykne deliť na:

- predvedecké obdobie, kedy sa psychologické idei rozvíjali vo filozofii a
- vedecké obdobie - po vzniku samostatnej vednej disciplíny na konci 19. storočia.

Psychologické smery:

- Za „vznik“ psychológie ako samostatnej vednej disciplíny sa v Európe pokladá rok 1879, kedy Wilhelm Wundt založil v Lipsku Psychologický ústav s prvým psychologickým experimentálnym laboratóriom. Predmetom Wundtovej „elementovej“ psychológie boli obsahy vedomia. Vedomie pokladal za zložené z jednotlivých elementov, ktoré sú špecificky zorganizované. Používal metódu introspekcie a experiment.

- Štrukturalizmus - začiatok 1896, hlavný predstaviteľ E.B. Titchener, metóda: introspekcia, experiment. Predmet: štruktúra vedomia. Základné tézy: vedomie sa skúma jeho redukciou na jednotlivé časti, štruktúry.

- Funkcionalizmus - USA, začiatok 1890, hlavní predstavitelia W. James, J. Dewey, metóda: introspekcia, experiment. Predmet: vedomie, mentálny život. Základné tézy: Funkciou vedomia je adaptácia na prostredie.

- Psychoanalýza - začiatok 1900, hlavní predstavitelia: S. Freud, C.G. Jung, A. Adler. Metóda: introspekcia, kazuistika, pozorovanie. Predmet: nevedomie. Základné tézy: Človek je riadený nevedomými silami a motívmi z minulej skúsenosti.

- Gestaltaltizmus, tvarová psychológia - začiatok 1912. Hlavní predstavitelia: M. Wertheimer, K. Koffka, W. Koehler, K. Lewin. Metóda: experiment, pozorovanie. Predmet: organizácia vedomej skúsenosti. Základné tézy: duševné procesy sa líšia od sumy svojich častí (celok je viac).

- Behaviorizmus - 1913. Hlavní predstavitelia J.B. Watson, E.Ch. Tolman, B.F. Skinner. Metóda: pozorovanie, experiment, podmieňovanie. Predmet: správanie. Základné tézy: správanie je funkciou podnetov a možno ho podmieňovať.

- Humanistická psychológia - 1961. Hlavní predstavitelia: A. Maslow, C. Rogers. Metóda: analýza prežívania, výcviky, terapia rastu. Predmet: pozitívne ľudské kvality. Základné tézy: človek má vrodený potenciál k sebaaktualizácii.

- Kognitívna (kognitivistická) psychológia - 1979. Hlavní predstavitelia: G. Miller, U. Neisser. Metóda: modelovanie, programovanie. Predmet: poznávacie procesy. Základné tézy: myseľ aktívne oganizuje skúsenosť.

- Integrovaná psychológia, hlavný prúd - 1945. Uplatňujú sa v nej jednotné východiská a metódy výskumu, poznatky prebrané z rôznych škôl. Základom je moderný pohľad na vedu. Cieľom je zdokonaliť ľudskú dimenziu spoločnosti. Metóda: hypoteticko-deduktívna. Technologizácia v psychológii. 

-  Kritická psychológia - 1980. Predmetom je celá agenda psychológie. Prevažuje kvalitatívna metodológia. Základom je kritika dehumanizácie psychológie.

- Pozitívna psychológia - 1990