5. Základné formy psychiky

V tejto kategórii sa pohybujeme na rovine štruktúry - zaujíma nás, z čoho sa psychika skladá a ako sú jej jednotlivé súčasti usporiadané.

Z aspektu foriem psychiky hovoríme o psychických dispozíciách, psychických stavoch a psychických procesoch.

Psychické dispozície sú individuálne, najmä dedične podmienené charakteristiky jednotlivých zložiek psychiky.

Psychické procesy

predstavujú neustále prebiehajúce špecifické formy psychickej aktivity. Všetko psychické má procesový (dejový) ráz - deje sa v čase a priestore, predstavuje plynulý tok, prúd mentálnej aktivity, ktorý sa začína (v jednoduchej forme) počatím a končí smrťou. Dynamike zmien podliehajú v rôznej miere aj psychické stavy a vlastnosti osobnosti.

Psychické procesy sú aktivované situáciou, v ktorej sa človek nachádza. Prostredníctvom psychických procesov sa človek orientuje v situácii, spoznáva ju a vyhodnocuje a súčasne prežíva.

Psychické procesy delime na:

- poznávacie, kognitívne procesy pociťovanie, vnímanie, pamäť a myslenie.
- imaginatívne - predstavivosť, obrazotvornosť, fantázia
- snahovo - vôľové - predchádzajú správanie ako vnútorná podmienka jeho „naštartovania“.

Psychické stavy

Psychický stav predstavuje aktuálnu úroveň funkčnej kapacity psychiky jednotlivca. Táto aktuálna funkčná úroveň podmieňuje efektívnosť každej prebiehajúcej činnosti človeka a je vyjadrením jeho aktuálnej osobnostnej zdatnosti. Na rozdiel od psychických procesov, ktoré prebiehajú rýchlo a dynamicky, sú psychické stavy relatívne stabilnejšie. Za najvšeobecnejší psychický stav pokladáme, najmä vzhľadom na úspešné vykonávanie činnosti, stav celkovej výkonnosti človeka.

Medzi psychické stavy zaraďujeme:

- citové stavy
- stavy pozornosti
- stav pohotovosti a pripravenosti na činnosť
- stavy vedomia
- stav únavy

Psychika „vystupuje“ vo forme psychických procesov, psychických stavov a dispozícií. Tieto spolu tvoria celistvý funkčný systém, ktorý označujeme ako osobnosť človeka. Ľudská psychika sa postupne v rámci individuálneho, ontogenetického vývinu vyvíja a utvára v procese celkového biologického zrenia za výrazného vplyvu konkrétnych ľudských činností. V činnosti, v aktivite osoby sa psychika aj prejavuje.