Zrakové pocity

Najväčší podiel na orientácii v prostredí má zrak, prostredníctvom ktorého získavame 80 až 90% všetkých informácíí o svete. Podnetom pre vznik zrakového pocitu sú elektromagnetické vlny (v dĺžke 390-760 mm), ktoré aktivujú senzorické (zmyslové) buňky na očnej sietnici (tyčinky a čapíky). Tieto sú citlivé na jednotlivé vlastnosti pôsobiaceho podnetu a umožňujú diferencovať farby. Pocit farby chápeme ako elementárny zrakový pocit.

Rozlišujeme tieto vlastnosti farieb:

- kvalita anebo tón farby - závisí od vlnovej dĺžky. Každá vlnová dĺžka predstavuje inú farbu z farebného spektra ( fialová, modrá, zelená, žltá, červená),
- jasnosť farby - závisí od intenzity osvetlenia,
- sýtosť farby - závisí od čistoty vlnenia.

Poruchou zrakového pociťovania je napr. farbosleposť alebo šeroslepota.

Sluchové pocity

Sú vyvolávané pôsobením zvukových vĺn rôznych vlnových dĺžok (od cca 16 až po 20 000 kmitov za sek.), ktoré sa šíria od chvejúcich sa predmetov.
Receptorické buňky sú umiestnené v Cortiho ústroji vo vnútornom uchu. Sluchové pocity označujeme ako tóny (pravidelné chvenie telies) anebo hrmoty (nepravidelné chvenie rôznej intenzity). Každý zvuk má svoju výšku, silu a farbu. V priebehu veku sa mení sluchová citlivosť - u starších ľudí sa stretávame s nedoslýchavosťou, resp. zníženou schopnosťou rozoznávania tónov a pod.

Chuťové a čuchové pocity

Vznikajú pôsobením chemických látok na príslušný receptor. Receptory, umiestnené v rôznych vrstvách kože sú citlivé na teplo, chlad, tlak. Pocity, ktoré sú takýmito podnetmi vyvolané, sú vo svojej podstate prežívaním, uvedomením si tepla, chladu, tlaku či bolesti.

Aby vznikol pocit, musí mať podnet príslušnú intenzitu či veľkosť. Najmenšia veľkosť podnetu, ktorý je schopný vyvolať pocit, sa nazýva dolný pocitový (podnetový) prah. Podnety nižších hodnôt sa nazývajú podprahové. Podnet najvyššej hodnoty, ktorý ešte pociťujeme sa označuje ako horný pocitový (podnetový) prah. Nadprahovými podnetmi voláme tie, ktoré už nepociťujeme, resp. vyvolávajú bolesť. Najmenší rozdiel medzi dvoma podnetmi toho istého druhu, ktorý sem schopní rozlíšiť označujeme ako rozdielový prah.