2. Osobnosť v spoločenských a sociálnych situáciách
Človek žije v spoločenskom a sociálnom prostredí predovšetkým a utváranie jeho psychiky súvisí s podmienkami jeho existencie. „Vznik osobnosti jedinca je podstatným výsledkom sociálnej interakcie. Osobnosť sa dá definovať zhruba ako podstatu indivídua modifikovanou sociálnou interakciou.“
Existencia a fungovanie osobnosti organicky súvisí s existenciou a fungovaním spoločenských a sociálnych celkov (napr. Kultúrnych oblastí a malých skupín, ako je napr. rodina), na čo sme už poukázali. Sociálni psychológovia neštudujú osobnosť z hľadiska ich obecnej štruktúrovanosti a dynamiky, ale prekračujú tieto abstrakcie, keď študujú osobnosť v interakcii so spoločenským prostredím alebo s inými jedincami (V. Tardy 1964).
Osobnosť je organizovaný celok duševného života, ktorý funguje ako systém, tzn., že je to celok častí s rôznymi funkciami, ktoré spolu navzájom súvisia uskutočňujú spoločný cieľ. Osobnosť je otvorený systém, ktorý funguje v neustálej interakcii s vnútorným prostredím. Absolútne uzavretý sa tento systém nikdy nestane, pretože k novému usporiadaniu vzťahu ku vnútornému prostrediu i k sebe samému dochádza vždy, keď sa vo vzťahoch človek – prostredie niečo mení. Organizmus a prostredie však tvoria relatívne uzavretý, ktorý vďaka zvláštnej povahe sociálneho a kultúrneho prostredia nefunguje už len ako mechanizmus alebo organizmus, ale ako osobnosť, t.j. celkom zvláštny samoregulujúci sa systém prekračujúci oblasť biologickej determinácie a fungujúci taktiež na základe determinácie sociálnej a kultúrnej. Ku štúdiu osobnosti je tak nutné pribrať i hľadisko analyzujúce ďalšie systémy, ktorých súčasťou je človek. Sú to predovšetkým systémy spoločnosti a malých skupín.
Sociálni psychológovia študujú také relatívne uzavreté alebo ako píše F. Knobloch (1963), „kvázy - uzavreté“ systémy ako: osobnosť – kultúra a osobnosť – malá skupina. Študujem tak základné vzťahy osobnosti ku spoločenským a sociálnym systémom, dostávame kategóriu vzťahov, v ktorých sa vyčerpáva sociálne – psychologické hľadisko tohto problému:
1. status,
2. pozícia,
3. rola.
Psychologický pohyb v rámci týchto vzťahov sa potom vyčerpáva v kategóriách:
1. sociálna percepcia,
2. komunikácia,
3. motivácia a
4. postoje.
Konečne psychológovia venujú pozornosť 2 základným situáciám osobnosti:
1. situácia v malej skupine
2. situácia v dave.
Právom sa odlišuje od skupinovej situácie dyadická, v ktorej vystupujú len dvaja jedinci.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Aktivačné činitele osobnosti
Dátum pridania: | 06.12.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | AdkaM | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 097 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 9.4 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 15m 40s |
Pomalé čítanie: | 23m 30s |
Zdroje: Nakonečný, Milan: Sociální psychologie, 1. vyd. Nakladateľstvo SVOBODA Praha 1970, K80208 SO, Bláha, Inocenc Arnošt: Sociologie, 1. vyd. Academia Praha 1968, 509-21-875, Prof. Dr. Tomáš Pardel, DrSc.-Doc. Dr. Július Boroš, CSc.: Základy všeobecnej psychológie, 2. vyd. SPN Bratislava1979, 67-234-79
Podobné referáty
Aktivačné činitele osobnosti | GYM | 2.9992 | 3098 slov |