Rodičia sú považovaní za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí. Rodina zasa prvotnú inštitúciu, v ktorej prebieha proces výchovy. Napriek tomu, že na správnu výchovu neexistuje jednotný - optimálny návod, musí sa uskutočňovať premyslene a cieľavedome. Východiskom pre konanie dieťaťa stáva sa správanie rodičov. Ním je možné docieliť aby naše deti boli čestné, mali úctu k iným ľuďom, pravdovravné, vedeli rozlíšiť dobro od zla apod. Cieľom rodinnej výchovy je vychovať z dieťaťa mravného a charakterného človeka, ktorý sa bude vedieť o seba postarať, obstojí v rodinnom a spoločenskom živote. Rodina sa určitým spôsobom podieľa na formovaním človeka aj v dospelosti, teda jej výchovná funkcia pretrváva, nekončí sa dosiahnutím dospelosti. Na to, aby rodina mala právo označiť svoju výchovu za dobrú, musí splniť veľa kritérií. Príchod dieťaťa do rodiny vyžaduje od rodičov, aby prestali byť egocentrický, aby si uvedomili, že pod ich rukou vyrastá človek, samostatná ľudská osobnosť, ktorú by mali čo najlepšie pripraviť do života, za ktorú sú zodpovední aj pred vlastným svedomím, aj pred spoločnosťou, že v záujme dieťaťa musia modifikovať aj svoje myslenie, správanie, životný štýl. Dobrá výchova v rodine je vždy spojená aj so sebavýchovou rodičov, preto je veľmi náročná.
Podiel na výchove detí majú obidvaja rodičia. Jeden na to nestačí. Dieťa pre svoj správny vývoj potrebuje mať vždy pri sebe vzor mužskej, ale aj vzor ženskej osobnosti. Úlohy otca a matky vo výchove sú navzájom nezastupiteľné. Vo výchove obidvoch pohlaví sú rovnako potrebné láska aj neha, citlivosť matky, tvrdá ruka a racionálnosť otca. Napriek všetkým starostiam beriem rodičovstvo ako úlohu radostnú, no je to i úloha zodpovedná a treba k nej aj zodpovedne pristupovať. Veď nestačí len dieťa počať a porodiť, ale treba zabezpečiť i jeho všestranný rozvoj, pripraviť ho na osamostatnenie.