Spravidla sa jej špecifickosť vidí v tom, že ide o malú skupinu, ktorú tvoria ľudia spojení príbuzenskými putami a ktorá plní určité funkcie: reguláciu sexuálneho správania ľudí, zabezpečenie reprodukcie spoločnosti, poskytovanie starostlivosti, ochrany a citovej opory členom rodiny, sprostredkovanie sociálneho zaradenia členov rodiny do spoločnosti a zabezpečenie ekonomickej spolupráce členov rodiny.
Pre rodinu je typické intímne spolužitie členov rodiny väčšinou v spoločnej domácnosti. Jej členovia sa riadia stálymi vzormi správania. Role jednotlivých členov sú vymedzené nielen osobnými a citovými vzťahmi medzi nimi, ale sú formované aj zvonka širším štrukturálnym systémom a stupňom jeho rozvoja.
Transformácia spoločenského usporiadania viedla k zmene rodinnej a sociálnej politiky štátu. Biologická funkcia sa považuje za ústrednú už i z toho hľadiska, že populácia predstavuje budúcnosť národa. Je prirodzenou túžbou každého zdravého jedinca mať svoje potomstvo i napriek tomu, že to prináša so sebou veľa odriekania, obetovania. No môj názor je, že investovať do vlastných detí nie je nikdy zbytočné a ak ich dobre vychovám, vráti sa to nielen mne, ale aj bude mať z nich osoh celá spoločnosť. To, že sa reprodukcia obyvateľstva uskutočňuje práve v rodine vyplýva z toho, že iba rodina môže poskytovať najlepšie a najvhodnejšie podmienky pre ďalší život dieťaťa. Veď, kto by mal dať dieťaťu viac ako tí, ktorí mu dali život z lásky? (i v prírode sa stretávame s tým, že každé mláďa je pod ochranou rodičov, pokiaľ sa nestane samostatným). A práve dieťa túto opateru potrebuje najdlhšie.). Rodina je významným prostredím výchovy. Výchova v rodine sa neobmedzuje len na predškolský a mladší školský vek dieťaťa, ale trvá až po ukončenie vzdelávania. Veľmi dôležitou je rodinná výchova v predškolskom veku a v období dospievania mladých ľudí. Počas dospievania sa zintenzívňuje duševný život, ale aj formovanie vlastných záujmov. Plnenie výchovných funkcii rodiny predpokladá určité podmienky. Rodičia sú považovaní za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí. Rodina zasa prvotnú inštitúciu, v ktorej prebieha proces výchovy. Napriek tomu, že na správnu výchovu neexistuje jednotný - optimálny návod, musí sa uskutočňovať premyslene a cieľavedome. Východiskom pre konanie dieťaťa stáva sa správanie rodičov. Ním je možné docieliť aby naše deti boli čestné, mali úctu k iným ľuďom, pravdovravné, vedeli rozlíšiť dobro od zla apod. Cieľom rodinnej výchovy je vychovať z dieťaťa mravného a charakterného človeka, ktorý sa bude vedieť o seba postarať, obstojí v rodinnom a spoločenskom živote. Rodina sa určitým spôsobom podieľa na formovaním človeka aj v dospelosti, teda jej výchovná funkcia pretrváva, nekončí sa dosiahnutím dospelosti. Na to, aby rodina mala právo označiť svoju výchovu za dobrú, musí splniť veľa kritérií.