OSOBNOSŤ
Človek prichádza na svet ako biologická bytosť, so základnými atribútmi a predpokladmi na život v spoločnosti. Na ich základe sa v dôsledku vonkajších podmienok začleňuje do spoločenského prostredia, v ktorom plní určitú spoločenskú pozíciu a rolu. Taká je i rola jednotlivca, ktorý sa učí iných jednotlivcov v spoločnosti - rodičov, priateľov a podobne.
Z psychologického hľadiska môžeme osobnosť charakterizovať (KAČÁNI a kol.,1999) ako „súhrn pomerne stálych všeobecných vlastností človeka, ktoré tvoria organický celok a ktoré sa prejavujú v jeho správaní “. Osobnosť tvorí v podstate jednotný celok, celistvú štruktúru, v ktorej vlastnosti sú vo vzájomnej súvislosti.
Základným znakom osobnosti je individuálnosť. Prakticky to znamená, že nie je možné opísať všetky vlastnosti osobnosti. Jednotlivé vlastnosti, však majú rozličný význam v duševnom živote človeka a jeho vzťahu s prostredím. Osobnosť jednotlivca je podmienená viacerými faktormi, ale najmä:
* biologicky
* spoločensky
* vzhľadom na činnosť
* vzhľadom na aktívnosť
Biologická podmienenosť: niektoré vlastnosti osobnosti vznikajú i na základe telesného vybavenia. Ide o vlastnosti, v podstate určené dedičnosťou. Každý človek po svojich predkoch dedí určité anatomicko - fyziologické predpoklady, vlohy,
ktoré sa lokalizujú v chromozómoch bunkového jadra. Predstavujú vývinový program, ktorý je v molekulách dezoxyribonukleovej kyseliny. Prostredníctvom dedičnosti sa prenášajú špecifické vlastnosti organizácie človeka, štruktúra mozgu, zmyslových orgánov a podobne. Zdedené predpoklady považujeme za znaky meniteľné a to najmä primeranými podnetmi okolia, najmä spoločenského prostredia.
Spoločenská podmienenosť: vplyvy spoločenského prostredia môžu byť všeobecnejšie, špecifickejšie alebo všestrannejšie. Istý vplyv na vlastnosti osobnosti môže mať príslušnosť k istému národu, spoločenskej vrstve a podobne. Veľký vplyv na
utváranie osobnosti majú malé spoločenské skupiny, v ktorých sa osobnosť nachádza v častej a blízkej interakcii s ostatnými. Ide
najmä o rodinu, školské kolektívy, priateľské skupiny, pracovné kolektívy a podobne. Ľudia pôsobia na seba navzájom a aj zámerne priamo pri utváraní osobnosti (rodič na dieťa, učiteľ na žiaka).
Osobnosť a činnosť: vlastnosti osobnosti sa v činnosti uplatňujú, zároveň utvárajú, rozvíjajú a aj prejavujú. Vlastnosti osobnosti sa utvárajú učením v širšom slova zmysle, najmä zážitkami a skúsenosťami, ktoré človek získa počas života.
Osobnosť a aktívnosť: utváranie osobnosti vplyvom vonkajších podmienok nie je len ich mechanické odrážanie. Človek si niektoré podnety vyberá, iným sa vyhýba. Aktívne si utvára svoje prostredie a mení ho.
Osobnosť vzniká syntézou vlastností osobnosti. Keď chceme charakterizovať konkrétnu osobnosť, vymenúvame vlastne jej typické vlastnosti a zároveň charakterizujeme vzťah medzi nimi. Usporiadaním vlastností osobnosti do diferencovaného celku vytvárame štruktúru osobnosti, ktorá utvára relatívne stabilné a pre danú osobnosť typické podmienky reagovania. V štruktúre osobnosti sa premieta jednota prežívania a správania sa. Štruktúra osobnosti je však relatívne stála, s vývinom a zmenou podmienok života sa mení, pretvára. Osobnosť sa utvára po celý život. Osobnosť jednotlivca zjednodušene vyjadrujú vlastnosti osobnosti: (KAČÁNI a kol.,1999) :
* aktivačno - motivačné
* vzťahovo - postojové
* výkonové
* sebaregulačné
* dynamické
1. Aktivačno - motivačné vlastnosti osobnosti charakterizuje motivácia, ktorá predstavuje silu, akou jednotlivec pristupuje k činnosti a ako ju vykonáva. Motivácia predstavuje všetko to, čo prežívame v súvislosti s pudmi, potrebami, záujmami, snahami a citmi. Ide o pohnútkovú reguláciu správania a jej hlavnými znakmi je aktivizácia správania, smerovosť a cieľovosť.
Bez motivácie nemôže byť žiadna uvedomelá aktivita. Napriek tomu, že úroveň motivácie na dosiahnutie očakávaného výkonu sa nedá presne kvantifikovať, je vo všeobecnosti známe, že je potrebná len určitá hladina pohnútkovej úrovne a odchýlka na jednu alebo druhú stranu je menej priaznivá. So slabou, alebo neurčitou motiváciou sa ťažko prekonáva pocit frustrácie, čím sa
znižuje výkon. Príliš silná motivácia, ktorá vytvára napätie, čím sa znižuje pozornosť, čo na výsledný efekt pôsobí utlmujúco.
