Obsahovou náplňou osobnosti sú ideály a životné plány. Dôležitá je obsahová náplň ideálov. Ide najmä o ich hodnotenie z
hľadiska uspokojovania potrieb osobnosti na jednej strane a záujmu širšieho okruhu ľudí a spoločnosti. Ideály by mali vychádzať z konkrétnych podmienok z konkrétnych podmienok, ktoré sa dajú splniť. Hodnote uskutočňovania ideálu zodpovedá aj primeraný spôsob, akým sa realizuje.



2. Vzťahovo - postojové vlastnosti osobnosti 

Medzi vzťahovo - postojové vlastnosti osobnosti patria postoje, presvedčenia a charakter.

Postoje sú definované ako (HARTL, 1994) „sklony osobnosti ustáleným spôsobom reagovať na predmety, osoby, situácie a na samu seba“. Súvisia so záujmami osobnosti, predurčujú poznávanie, chápanie, myslenie a cítenie. Získavajú sa v priebehu života, predovšetkým vzdelávaním a širšími sociálnymi vplyvmi, ako je verejná mienka, sociálne kontakty a podobne. Sú relatívne trvalé a obsahujú zložky :

- rozumovú (kognitívna), ktorá predstavuje poznatky osobnosti o danom objekte
- citovú (emocionálna), ktorá vyjadruje pozitívny alebo negatívny vzťah k objektu
- činnostnú (konatívna), ktorá vyjadruje pohotovosť správania sa v súvislosti s postojom


Postoje osobnosti tvoria určité usporiadanie, ktoré vychádza zo skúseností osobnosti, jej rozumového spracovania informácií alebo ho môže prebrať od určitej autority. Sú naučené a ich zdrojom, okrem individuálnej skúsenosti osobnosti sú kontakty a
interakcie medzi ľuďmi a ich vzájomná komunikácia. Pri vytváraní postojov je dôležitý vplyv modelov. Napríklad isté
správanie sa človeka - modela, ktorý je vzorom jednotlivcovi môže vyústiť do takej miery, že sa s ním stotožní, prijíma jeho videnie a cítenie danej situácie. Tiež inštitucionálne faktory sa podieľajú na vytváraní postojov. Takýmito faktormi môžu byť politické, náboženské ideológie a iné.

Presvedčenia sú sústavy postojov zameraných na širší okruh spoločenských javov. Sú najvyššou formou osobného súhlasu
so spoločenskou a etickou zásadou. Ich charakteristickým rysom je aktívny, uvedomelý vzťah k spoločenskej realite.
Presvedčenie o správnosti postojov núti osobnosť, aby urobil všetko preto, aby dokázal objektívnu platnosť. Presvedčenia sú vnútornými vyváženými postojmi zložených z emocionálnych a kognitívnych prvkov.

Charakter má v psychológii špecifický význam. Ide o pojem vyjadrujúci isté hodnotenie osobnosti. Základnými črtami charakteru sú tie základné vlastnosti osobnosti, ktoré nachádzajú svoj odraz ( BOROŠ a kol., 1999):

- vo vychovanosti; patrí k najdôležitejším a sociálne najcennejším črtám; prejavuje sa v pozornosti k ľuďom, v ohľaduplnosti, čestnosti, svedomitosti
- v šírke; prejavuje sa v rozmanitosti potrieb a záujmov, v túžbach a zanietení, v rozmanitosti činnosti osobnosti a podobne
- v jednoliatosti; predstavuje stálosť a koordinovanosť vzťahov človeka k rozličným stránkam skutočnosti
- vo vyhranenosti; veľmi úzko súvisí s osvojeným presvedčením a s etickými postojmi
- v sile; reprezentuje energiu, s ktorou osobnosť realizuje svoje ciele, zanietenie a úsilie prekonávať prekážky
- vo vyrovnanosti; pre ňu je význačný vzájomný pomer medzi optimálnou a najpriaznivejšou aktivitou a zdržanlivosťou

Všetky vlastnosti charakteru sú výsledkom prostredia a najmä výchovy. Odráža sa v ňom sociálny profil a individualita osobnosti,
najmä z jeho humanistického a kolektivistického uvedomenia. Z charakteru sa syntetizujú a potom konkretizujú všetky stránky osobnosti jednotlivca. Z množstva vlastností charakteru môžeme vyčleniť štyri základné skupiny:

- mravné a svetonázorové
- pracovné
- spoločenské, sociálne
- individuálne