3. Výkonové vlastnosti človeka tvoria centrum osobnosti a vo veľkej miere ovplyvňujú výsledok jeho snaženia. Sú
predpokladom úspešnosti jednotlivca, najmä jeho kvalitatívnej stránky.
Základnými výkonovými vlastnosťami sú schopnosti. Predstavujú také vlastnosti osobnosti, ktoré sa prejavujú určitou úrovňou vykonávanej činnosti, ktorú charakterizuje rýchlosť, produktívnosť, presnosť a samostatnosťou riešenia rozmanitých úloh.
Podľa psychologického slovníka (HARTL, 1994) sú schopnosti „súborom predpokladov na vykonávanie určitej činnosti alebo zručnosti“.
V štruktúre každej schopnosti rozlišujeme ( BOROŠ a kol.,1999):
- oporné črty - tvoria neuropsychologický základ
- vedúce črty - zabezpečujú prejav danej schopnosti
- pomocné črty - tvoria pozadie danej schopnosti, majú úlohu pomocných prostriedkov jej aktivácie
Ak sa schopnosti v určitom smere sústavne rozvíjajú a umožňujú dosahovať pozoruhodné výkony, nazývame tieto schopnosti nadanie. Mimoriadny stupeň nadania je už talentom, ktorý otvára žiakovi cestu k vynikajúcim výkonom v určitej spoločenskej
oblasti. Keď sa talent a schopnosti rozvinú do maximálnej miery, vzniká najvyššia forma talentu a tou je genialita.
Schopnosti sú všeobecné a špeciálne. Špeciálne schopnosti sa prejavujú len v určitých činnostiach a umožňujú jednotlivcovi
podávať vrcholné výkony v daných činnostiach. Ak sú špeciálne schopnosti človeka v súlade z jeho záujmami, potom je u neho vysoký predpoklad vytvorenia vysokej miery aktivity aj dosiahnutia dobrých výkonov.
Dominantnou všeobecnou rozumovou schopnosťou je inteligencia. Jej úroveň do značnej miery ovplyvňuje vzdelávacie výsledky, ale len v priamej konfrontácii s inými vlastnosťami, predovšetkým motiváciou.
Z hľadiska školskej činnosti uvádza Kačáni faktory inteligencie (KAČÁNI a kol.,1999):
* faktor verbálnej schopnosti
* faktor schopnosti priestorového vnímania
* faktor percepčnej rýchlosti
* faktor numerickej schopnosti
* faktor pamäti
Inteligenciu, ako všeobecné rozumové schopnosti, Kačáni (tamtiež) sumarizuje na základe množstva definícií tak, že: „predstavujú komplex predpokladov, psychických daností osobnosti, ktoré umožňujú riešiť konkrétne alebo abstraktné problémy, či navzájom súvisiace vzťahy “.
Pri charakteristike osobnosti a jej vlastností berieme do úvahy i jeho vedomosti a zručnosti. Z pedagogickej teórie vyplývajú ich definície:
Vedomosti sú osvojené a pochopené fakty a vzťahy medzi nimi, v ktorých sa odráža poznanie objektívnej skutočnosti vo vedomí. Predstavujú istý stupeň poznania objektívnej skutočnosti, ktoré vzniklo vo vyučovacom procese, sebavzdelávaním a
náhodným učením. Vedomosti sú nástrojom myslenia a pretvárania sveta, prostriedkom rozvíjania osobnosti.
Zručnosti sú nadobudnuté pohotovosti správne, čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonávať istú činnosť na základe osvojených vedomostí a predchádzajúcej praktickej skúsenosti. Predstavujú nevyhnutnú podmienku tvorivej praktickej
činnosti.
Tvorivosť osobnosti sa prejavuje v každodennom živote človeka a je základom vedeckej, umeleckej a technickej práce. Podľa Zelinu (ZELINA, 1997) je tvorivosť „ procesom neustálej aplikácie osobnosti ako takej do ľudského zmysluplného vyjadrenia “.
