- fluencia - bohatosť myšlienok, predstáv symbolov a ich vytváranie. Existuje viacero druhov fluencie : slovná, asociačná, vyjadrovacia, myšlienková a iné
- flexibilita - pružnosť, pohyblivosť myslenia, vytváranie kvalitatívne odlišných riešení, alternatív
- originalita - schopnosť produkovať neobvyklé riešenia, ktoré sa zakladajú na vzdialených asociáciách, alebo sú vtipné a vyznačujú sa veľkou vynaliezavosťou
- elaborácia - schopnosť vypracovať detailný postup riešenia
- senzibilita - citlivosť na problémy
- schopnosť produkovať transformácie - meniť funkciu predmetu, modifikovať informácie
V kreatívnej tvorbe je stanovených päť vývinových úrovní :
- expresívna tvorivosť - vyznačuje sa spontánnosťou a voľnosťou
- produktívna tvorivosť - na jej základe si jednotlivec osvojuje isté spôsoby techniky a výrazy pre svoje produkty, ktoré konfrontuje s realitou na komunikačnej úrovni
- objavovacia tvorivosť - jednotlivec overuje s vlastnými komponentami tvorby, jej podstatou je už objav, v starších vedomostiach objaví niečo nové, vidí v nich nové problémy, utvára nové problémové situácie, môže ísť aj o subjektívny
objav, nevie, že to už niekto objavil, na pozadí tejto úrovne sú predchádzajúce skúsenosti
- inovačná tvorivosť - osobnosť pochopí a postrehne základné princípy príčinno - následných vzťahov problémových okruhov na základe čoho, realizuje tie zmeny, ktorými inovuje a zdokonaľuje už jestvujúce na vysokej úrovni
- emergačná tvorivosť - dosahuje ju len veľmi málo ľudí, na jej základe vznikajú nové umelecké, vedecké alebo technické diela.
Medzi charakteristické črty tvorivej osobnosti patria: zvedavosť, nezávislosť úsudku, pripravenosť riskovať, odmietanie tradičného
riešenia. Fakt existencie tvorivosti je významným činiteľom rozvoja osobnosti.
K výkonovým vlastnostiam osobnosti patrí pamäť a myslenie.
Pamäť ako psychický proces odrazu predtým vnímanej skutočnosti vo vedomí osobnosti, sa lokalizuje v centrálnej nervovej sústave. Vybavovanie pamäti sa uskutočňuje na základe vnútorných a vonkajších príčin a to formou primárnych a sekundárnych
asociačných zákonov. Medzi základné vlastnosti pamäti patrí:
- rýchlosť a pohotovosť zapamätať si a vybaviť
- trvanlivosť predstavuje časový úsek od zapamätania po vybavenie
- šírka pamäti spočíva v rozsahu zapamätaného a množstve reprodukovaného
Myslenie je najvyšším stupňom poznania a psychológia ho skúma ako poznávací proces. Člení ho na jednotlivé druhy podľa charakteru používaných prostriedkov, popisuje myšlienkové operácie, formy myslenia, motívy myslenia a ďalšie individuálne zvláštnosti tohto psychického procesu.
Z psychologického slovníka sa o pojme myslenie dozvieme (Hartl, 1999), že ide o proces vedomého odrazu skutočnosti v takých objektívnych vlastnostiach, súvislostiach a vzťahoch, do ktorých sa zahrňujú i objekty nedostupné bezprostredným zmyslových vnímaním. Poznávací proces prebiehajúci medzi subjektom a objektom, prostredníctvom analýzy, syntézy a
iných odvodených myšlienkových operácií (porovnávanie, abstrakcia, konkretizácia, indukcia, dedukcia, analógia) je sociálne podmienený a nerozlučne zviazaný s rečou.
Základné druhy myslenia sa vymedzujú na (KAČÁNI a kol.,1999):
- slovno - logické
- názorno - obrazné
- názorno - činnostné
- teoretické a praktické
- teoretické a empirické
- logické (analytické) a intuitívne
- realistické
- autistické (späté s únikom pred skutočnosťou)
Základnú formu myslenia predstavuje pojem (konkrétny a všeobecný), ktorý sa vyjadruje verbálne (ústne a písomne) alebo nonverbálne (symbolmi). Vzťah medzi dvomi alebo viacerými pojmami sa nazýva súd, v ktorom sa niečo tvrdí alebo popiera.
Jeho pravdivosť sa overuje skúsenosťou, vo vedách reprezentatívnym výskumom. Vzťah medzi dvomi a viacerými súdmi vyjadruje úsudok. Zvláštnosti myslenia sa prejavujú v jeho hĺbke, rozsahu, presnosti, pružnosti, konkrétnosti a abstraktnosti.
