• R. J. Sternberg je autorom triarchickej teórie inteligencie


2.5. Vývinové koncepcie inteligencie

Vývinovým koncepciám inteligencie sa venovali najmä J. Piaget, L. S. Vygotský a J. Bruner. Uvedený odborníci sa prevažne zameriavali na vývin inteligencie v mladšom veku. V súčasnosti sa intenzívna pozornosť bádateľov (napr. skupina P. Baltesa) začína presúvať aj na priebeh inteligencie a myslenia starších generácií. Zistilo sa, že predpoklady o znižujúcej sa úrovni inteligencie u ľudí vo vyššom veku nemožno jednoznačne potvrdiť.


3. Inteligenčný kvocient

Za testy schopností možno považovať také skúšky, ako sú napríklad skúšky potrebné na získanie vodičského preukazu, hodnotenie zvládnutia nejakého kurzu a pod. Test je v podstate vzorka správania získaná v danom časovom intervale. Testy možno rozčleniť na:

• výkonové testy (ktoré sú určené na meranie dosiahnutých zručností a ukazujú, čo probant dokáže urobiť v prítomnosti),
• testy schopností, ktoré sú určené k predikcii toho, čo probant môže dosiahnuť výcvikom v budúcnosti)

V zásade však oba typy testov stanovujú súčasný stav jednotlivca, i keď účelom výkonového testu je zistiť to, čo sa probant naučil a v druhom prípade predpovedať budúci výkon.

Preto sa veľkosť inteligenčného kvocientu získava prostredníctvom inteligenčných testov. Distribúcia IQ skóre sa približuje tvaru krivky, ktorú nazývame normálnym rozložením (krivka normálnej distribúcie, Gaussova krivka). Väčšina prípadov sa na normálnej krivke zhlukuje okolo strednej hodnoty, preto väčšina ľudí teda disponuje priemernou inteligenciu a k obom koncovým bodom krivky výrazne klesá počet prípadov.


3.1. Oficiálne členenie inteligencie

0 – 25 Idiocia,
25 – 50 Imbecilita,
50 – 70 Debilita,
V týchto prípadoch hovoríme o tzv. pravej sľabomylesnosti.

70 – 80 hraničný prípad (za hranicu subnormy sa považuje najčastejšie hodnota IQ = 75)
80 – 90 Spomalený vývin, ťažko chápajúci,
90 – 110 pásmo normy,
110 – 120 vysoká inteligencia,
120 a viac veľmi vysoká inteligencia.