Na vývin osobnosti vplýva interakcia dvoch pôsobiacich vplyvov: vnútornej výbavy jedinca a vonkajších podmienok jeho života. Na poznanie tejto interakcie je potrebné skúmať prispievanie vnútorných a vonkajších činiteľov oddelene. Na začiatku života, teda vo chvíli počatia dostáva jedinec vnútorný základ v podobe dedičnosti a popri tom začína pôsobiť vonkajšie prostredie.
Vnútorné biologické podmienky prechádzajú vlastným vývinom. Podľa R. Cattella v ňom rozlišujeme štyri stupne:
- dedičná výbava – génovo zakódovaný program prevzatý od rodičov;
- génová výbava – obsahuje aj zmeny dedičného vkladu mutáciou a segregáciou;
- vrodená výbava – zahŕňa tiež účinky prostredia počas perinatálneho obdobia;
- konštitučná výbava – zahŕňa aj účinky prostredia na vývin organizmu, a tým aj osobnosti počas postnatálneho obdobia.
Vonkajšie prostredie pri vývine osobnosti sa uplatňuje ako vplyv pôsobiaci na úrovni:
- fyzickej – hmotná stránka interakcie jedinca s okolím; napr. teplota, druh dostupnej potravy, ovzdušie a iné vlastnosti podnebia;
- psychologické – vplývajú na utváranie osobnosti prostredníctvom učenia; človek sa prispôsobuje nárokom a možnostiam prostredia, v ktorom žije (Balcar, K., 1983, s. 29 – 31).
TEÓRIE OSOBNOSTI
Rozdielne názory psychológov vedú k vytváraniu rôznych teórií osobnosti. Teória osobnosti je vysvetľovanie javov skúmaných v tomto obore. Má dvojakú úlohu: usporiadať už získané poznatky do logickej sústavy vzťahov a viesť svojimi implikáciami skúmanie zmysluplným smerom (Balcar, K., 1983, s. 187).
Personalizmus
Je to z historického hľadiska najstaršia teória, ktorej zakladateľom bol W. Stern. Podľa neho sa osoba stavia do protikladu k veci a určuje sa nasledovnými znakmi: celistvosťou, účelnosťou a individuálnou svojráznosťou. V Amerike na Sterna v roku 1937 nadviazal G. W. Allport svojou psychológiou osobnosti (Pardel, T., Kovaliková, V., 1977, s. 138).
Introgénne teórie osobnosti
Osobnosť definujú ako navrstvenie rôznych vlastností okolo tej, ktorá je pôvodne daná. Jednou z introgénnych teórii je aj psychoanalýza S. Freuda. Podľa tejto teórie osobnosť tvoria tri základné vrstvy:
- Id („Ono“) – najhlbšia vrstva, v ktorej je uložené všetko zdedené, vrodené;
- Ego („Ja“) – vedomá zložke duševného života, do ktorého zaraďujeme aj poznanie, myslenie a vedomé konanie;
- Super-ego („nadja“) – označuje ideálne „ja“, ktoré je súhrnom osobných a spoločenských noriem a pravidiel.
Súčinnosť týchto troch vrstiev sa v tejto teórii vyjadruje v troch stavoch:
- nevedomie – je obsiahnuté v Id a čiastočne aj v ďalších dvoch vrstvách;
- predvedomie – je prahom medzi vedomím a nevedomím;
- vedomie – obsahuje obsahy prežívania – vnemy, myšlienky, city; je obsiahnuté prevažne vo vrstve Ego a Super-ego, čiastočne zasahuje aj do vrstvy Id (Boroš, J., 2002, s. 281 – 282).