Niekedy sa nazývajú aj exogénnymi teóriami, čo označuje protiklad introgénnych. Zakladajú sa na mechanistických predstavách J. B. Watsona, podľa ktorých osobnosť predstavuje správanie. Za cieľ psychológie pokladá predvídať a meniť správanie. Podľa Watsona má človek málo vrodených reakcií a všetko ostatné sa učí, preto sa domnieva, že z človeka môžeme vychovať všetko, čo chceme. Za jedného zo zakladateľov je tiež považovaný E. L. Thorndike (Pardel, T., Kováliková, V., 1977, s. 140).
Humanistické teórie osobnosti
Predstavitelia týchto teórií sa domnievajú, že osobnosť je výsledkom pôsobenia spoločnosti a spoločenských situácií, v ktorých sa človek vyvíja. Hlavnou úlohou pri vzniku osobnosti je sociálne prostredie a učenie. Osobnosť sa skladá z dvoch vrstiev, ktoré označujú ako:
- individualizované „ja“ – predstavuje to, čo má človek vrodené a pôvodné;
- socializované „ja“ – je výsledkom socializácie človeka; predstavuje to, čo človek nadobúda počas života napríklad výchovou, sebavýchovou, sebavzdelávaním.
K najvýznamnejším predstaviteľom humanistických teórií, ktoré vznikali v USA v 60. rokoch 20. storočia zaraďujeme C. R. Rogersa, ktorý predpokladá, že vo vhodnom prostredí sa ktorýkoľvek človek spontánne vyvíja smerom k zdravej, zrelej a spoločensky konštruktívnej osobnosti. Podľa neho má každý človek svoje „ideálne ja“ – akým by chcel byť, „objektívne ja“ – akým naozaj je a „subjektívne ja“ – ako vníma sám seba. Ďalším významným predstaviteľom bol psychológ Kalifornskej univerzity A. H. Maslow, ktorý študoval osobnosti ľudí, ktorí prispeli k spoločenskému a kultúrnemu pokroku ľudstva (Boroš, J., 2002, s. 283 – 284).
ŠTRUKTÚRA OSOBNOSTI
Štruktúru osobnosti utvárajú druhy psychických vlastností. Poznáme dva druhy vlastností osobnosti. Prirodzené vlastnosti sú tie, ktoré tvoria prirodzenú podstatu človeka, a v ktorých sa prejavujú jeho rodové osobitosti. Človek má tiež vlastnosti, ktoré sú nadobudnuté počas jeho ontogenetického vývinu. Psychické vlastnosti osobnosti zaraďujeme do týchto štyroch základných skupín: schopnosti, charakter, temperament a záujmy (Boroš, J., 2002, s. 285).
Schopnosti
Z celkového hľadiska ich rozdeľujeme na všeobecné rozumové schopnosti a špeciálne schopnosti. Ako vlastnosti osobnosti nie sú dané pri narodení človeka. Vrodené predpoklady vývoja schopností, ktoré tvoria anatomicko-fyziologické vlastnosti organizmu nazývame vlohami. Vo svojom ontogenetickom vývine môžu dosahovať rozličné úrovne. Stupeň rozvoja ľudských schopností označujeme pojmami nadanie, talent a genialita. Pod pojmom nadanie rozumieme taký stupeň vývinu schopnosti, ktorý človeku umožňuje v určitej oblasti dosiahnuť nadpriemerný výkon. Talent predstavuje vysoko vyvinuté schopnosti, ktoré umožňujú vynikajúce výkony. Genialita je najvyšším stupňom vývoja schopností človeka a umožňuje utvárať vrcholné diela (Pardel, T., Kováliková, V., 1977, s.155 – 156).
Charakter
Pojem charakter má v psychológii svoj špecifický význam. Vyjadruje isté hodnotenie človeka. Podľa G. W. Allporta je charakter zhodnotená osobnosť. „Štruktúra charakteru osobnosti nie je nejaký náhodný súhrn rôznorodých vlastností. Charakter je jednota typických a individuálnych vlastností, ktoré tvoria celostnú organizáciu človeka ako osobnosti“ (Boroš, J., 2002, s. 289). V štruktúre charakteru rozlišujeme niekoľko systémov vlastností osobnosti ako napríklad vlastnosti vyjadrujúce vzťah ku skupine a k jednotlivým ľuďom, k práci, k veciam a predmetom, k sebe samému. Štruktúra charakteru obsahuje aj také zložky ako presvedčenie, potreby a záujmy, intelekt, city a vôľa (Boroš, J., 2002, s. 289).
Temperament
Temperamentom označujeme súhrn duševných vlastností osobnosti, ktoré určujú formálny priebeh prežívania a konania človeka. Grécky lekár Hippokrates v 4. – 5. storočí pred n. l. zistil, že ľudí možno zaradiť podľa priebehu prejavu prežívania a správania do štyroch skupín:
- Sangvinik – vyznačuje sa rýchlym tempom a striedaním prežívania, je živý a pohyblivý, rýchlo sa nahnevá, ale hneď ho to prejde.
- Cholerik – vyznačuje sa neobyčajnou živosťou prejavu, silným a náhlym emocionálnym vzplanutím a ťažkou ovládateľnosťou.
- Flegmatik – vyznačuje sa pokojným a vyrovnaným prežívaním a správaním.
- Melancholik – vyznačuje sa pomalosťou a nevyjasnenosťou. (Pardel, T., Kováliková, V., 1977, s. 161)
