1. INTELIGENCIA

Inteligencia pochádza z anglického slova inteligence, čo znamená dôvtip, pochopenie, nápad. Je to relatívne stabilná štruktúra rozumových schopností človeka. Pod týmto pojmom môžeme chápať aj systém rozumových operácii, štýl a stratégiu riešenia problémov. Čiže, všeobecne ju môžeme definovať ako schopnosť čo najlepšie vyhovieť požiadavkam, ktoré na nás kladie svet.
Okrem toho, že inteligencia zahŕňa schopnosť abstraktného myslenia, formálnu logiku, chápanie ucelených súvislostí a rozsiahle všeobecné znalosti, jej neodmysliteľnou súčasťou sú vlastnosti ako kreativita /tvorivosť/, organizačný talent, angažovanosť, motivácia, psychologické vlohy a ľudskosť, čiže emocionálne a sociálne schopnosti.


2. EMOCIONÁLNA INTELIGENCIA

Pojem „emocionálna inteligencia“ použili po prvýkrát v roku 1990 psychológovia Salovey z Harvardovej univerzity a John Mayer z New Hampshirskej univerzity (Shapiro, s. 14). Tento pojem použili pre opis emocionálnych vlastností, ku ktorým zahrňujú:
empatiu, vyjadrovanie a chápanie pocitov, ovládanie nálady, nezávislosť, prispôsobivosť, obľúbenosť, schopnosť riešenia medziľudských vzťahov, vytrvalosť, priateľskosť, láskavosť a úctu.

„Všeobecný inteligenčný faktor“, ktorému hovoríme IQ, sa považuje za veľmi stabilný po dosiahnutí šiesteho roku života dieťaťa (Shapiro, s. 16).

Emocionálna inteligencia, označovaná ako EQ, bola po prvykrát definovaná ako „súčasť sociálnej inteligencie, ktorá zahrňuje schopnosť sledovať vlastné aj cudzie pocity a emócie, rozlišovať ich a využívať tieto informácie vo svojom myslení a konaní.“
Jedným zo základných rozdielov IQ a EQ je ten, že EQ nemožno chápať ako merateľnú veličinu. Nemôžeme ľahko merať väčšinu osobnostných a sociálnych črt, ako je láskavosť, sebavedomie alebo úcta k druhým, ale môžeme ich v deťoch rozpoznať a uznať, že sú dôležité..

Vedci sa zhodujú, že emócia a cit sú svojím spôsobom inteligenciou, pretože spĺňajú jej základné kritériá, ktoré uvádza aj John Mayer:
1. môže byť rozdelená na niekoľko mentálnych schopností;
2. schopnosti vychádzajúce z inteligencie musia byť vo vzájomnom vzťahu a musia byť vzájomne previazané – teda „stáť a padať“ ako celok;
3. schopnosti musia mať významnú náväznosť na tradičnú inteligenciu;
4. schopnosti dané inteligenciou by sa mali „rozvíjať vekom a skúsenosťami“.

Emocionálna inteligencia je schopnosť poznať a ovládať vlastné emócie aj emócie ostatných ľudí. Od tejto schopnosti závisí, do akej miery sa jedinec presadí so svojimi schopnosťami a zručnosťami v určitom sociálnom prostredí. Zahŕňa také kvality ako je chápanie vlastných citov, schopnosť vcítiť sa do iných ľudí a riadiť city tak, aby sa zlepšila kvalita života. Na rozdiel od IQ teda môžeme u EQ s istotou povedať, že je základom úspešnosti a spokojnosti človeka v jeho živote. Okrem schopností, ktoré sú určené IQ (rozmýšľať, skúšať, rozhodovať sa na základe logiky – na všetko potrebujeme pokoj a čas, ktorý v dnešnej dobe často nemáme), potrebujeme pre každodenné bytie aj tie, ktoré spadajú pod emocionálnu inteligenciu (v zásade bleskové, a preto aj nepresné rozhodnutia, ktoré sa nám však zdajú absolútne správne).


3. EMÓCIE A ICH VÝZNAM

Výraz "emócia" pochádza z latinského slova "movere" /hýbať, pohybovať sa/ a predpony "ex" /"x" vynechali latinčinári kvôli jazykovej elegancii, "emovere" znie hladšie, ako "exmovere"/. V oxfordskom slovníku angličtiny je emócia definovaná ako "akékoľvek rozrušenie alebo znepokojenie mysle, pocit, vášeň, stav akéhokoľvek mentálneho rozrušenia, či rozčúlenia" /Goleman, D.: Emoční inteligence, Columbus, Praha 1997, str. 273/.

Daniel Goleman zasa emócie označuje ako "pocity a s nimi spojené myšlienky, psychické a fyzické stavy a tiež rady pohnútok k určitému jednaniu" /Goleman, D.: Emoční inteligence, Columbus, Praha 1997, str. 273/.