Osobnosť

Vznik osobnosti v histórii spoločnosti je spojený s vývojom pracovnej činnosti človeka. Vzťah človeka k prírode je sprostredkovaný pracovnými nástrojmi. Osobnosť chápeme ako produkt spoločenských vzťahov, ako subjekt spoločenského systému.

Názory na definícii osobnosti sa doteraz stále líšia. Väčšinou sa pritom berie do úvahy povaha, inteligencia, emocionálna a motivačná stránka človeka. Osobnosťou sa obyčajne rozumie konkrétny človek, člen danej spoločnosti. Aby sa človek stal osobnosťou, musí dosiahnuť určitú úroveň psychického vývinu. Osobnosť je charakterizovaná určitými názormi a vzťahmi, vlastnými morálnymi potrebami, úrovňou aktivity a radom iných dôležitých vlastností, ktoré sa nevytvárajú naraz. Vznikanie a formovania osobnosti a jej zdokonaľovanie v priebehu života, ale tiež ako dôsledok výchovy a vývoja, sa obyčajne nazýva utváraním osobnosti.

G.Tarde osobnosť definuje ako individuálnu jednotu človeka-jednotu jeho duševných vlastností a dejov založenú na jednote tela a utváranú i prejavujúcu sa v jeho spoločenských vzťahov. Stručne povedané osobnosť je človek ako psychický celok. Rozvoj osobnosti závisí predovšetkým na dvoch základných faktoroch:

1.-zdedených, vrodených vlastnostiach a schopnostiach
2.-na vplyve prostredia, ktoré ovplyvňujú spôsob myslenia aj chovania

Osobnosť nie je abstrakciou, ale živou bytosťou, ktorú pozorujeme zvonka, alebo ktorú cítime vnútri a ktorá je u každého jednotlivca iná. Prejavuje sa charakteristickými vlastnosťami človeka v jeho spoločenskom prostredí. Tieto vlastnosti vystupujú niekedy ako normálny variant, nezriedka však prekračujú medze normy. V takýchto prípadoch sa osobnosť vyvíja smerom k duševnej poruche či chorobe. Dochádza k rozpadu osobnosti. Osobnosť charakterizuje niekoľko znakov, ktorými sú najmä charakter človeka, celková telesná konštitúcia, schopnosti. Významnú úlohu zohráva aj inteligencia. Osobnosť v pravom slova zmysle reprezentuje človeka, reprezentuje to, aký človek je, ako vníma sám seba a ako ho vníma jeho okolie čím sa líši od ostatných.

Osobnosť sa vyvíja v systéme vonkajších znakov:
a) schopnosti, ktoré sú predpokladom pre výkon určitej činnosti. Vyvíjajú sa na základe vrodených vlastností, ktoré nazývame vlohy. Človek sa s nimi nerodí, ale sa počas jeho života formujú. Miera schopnosti sa dá rozdeliť do troch základných skupín:

1-NADANIE:človek dosahuje nadpriemerné výsledky
2-TALENT:mimoriadne nadanie, dosahuje mimoriadne výsledky
3-GENIALITA:mimoriadny talent, vznikajú vrcholné diela s prínosom pre ľudstvo

b) temperament je najdôležitejšou zložkou, umožňuje vzájomné odlíšenie ľudí. Poznáme štyri typy :
sangvinik: otvorený, priamy, pohyblivý, aktívny, rýchlo sa nadchne, ale záujem ho aj rýchlo opustí, citovo nestály
cholerik: výbušný, prudký, netolerantný, škriepny, silné emocionálne prejavy, neprispôsobivý,
flegmatik: pokojný, vyrovnaný, menej prudké emocionálne prejavy, racionálny, spoľahlivý, nepodlieha náladám
melancholik: smutný, uzavretý, depresívny, precitlivený, city sa u neho rozvíjajú pomalšie ale sú stále

c) charakter je to súhrn najdôležitejších vlastností človeka. Prihliada k tomu, aký má človek vzťah k ľuďom, k práci, ku predmetom a veciam, ale aj k sebe samému.

d) záujmy predmety, ktorým človek venuje svoju pozornosť, čo ho zaujíma.