Základy osobnosti sa tvoria v útlom detstve. Formovanie osobnosti je proces, v ktorom si človek postupne osvojuje svoj sociálny štandart, vypracovaný spoločnosťou, skupinou, pričom tento proces môže byť intenzívny v závislosti od aktivity jednotlivca, od jeho subjektívnych prianí a schopnosti urobiť zo seba osobnosť určitého sociálneho typu. Sú ľudia, ktorí reagujú v konfliktnej situácii podráždene, neznesú kritiku a ani ten najmenší nátlak na svoju osobu. Naopak sú ľudia mimoriadne odolní voči tlakom prostredia. Človek by mal vedieť kým a čím je, čo chce, aby život nežil iba pasívne, ale aby ho skutočne prežíval. Čím viac a razantnejšie ide človek za svojim cieľom, tým viac hovorí iným čo môžu od neho očakávať a požadovať. Človek by sa v žiadnom prípade nemal dať zmanipulovať proti svojej vôli do úloh, ktoré nechce robiť. Byť sebou znamená progresívne riešiť svoju pozíciu a postavenie v skupine. To si vyžaduje značné sebavedomie, nezávislosť a tvorivosť. Preto je dôležité rozvíjať tieto vlastnosti človeka. Len tak sa môžeme stať dobrými členmi spoločnosti. To by malo byť cieľom nielen správania skupín, ale aj výchovy a sebaregulácie osobnosti.

Na základe prác, ktoré sa zaoberajú potrebami, požiadavkami a nárokmi ľudí, možno požiadavky, ktoré sa týkajú vlastností prostredia zoradiť podľa ich významu takto:
- požiadavky bezpečnosti a istoty v hmotnom aj sociálnom a emocionálnom zmysle slova
- požiadavky identity
- potreba združovania a účasti na sociálnej komunikácii
- potreba niekam patriť, potreba náklonnosti k miestu bydliska
- nároky na nepripútanosť k miestu bydliska a na možnosť voľby miest činnosti
- požiadavky sebarealizácie, spontánnosti, tvorivosti
- požiadavky nových podnetov, nových zážitkov, zmeny a prekvapenia
- požiadavky súkromia, pokoja, intímnosti
- potreba orientácie, usporiadania, prehľadnosti