Prirodzenou inteligenciou rozumieme schopnosť správne logicky myslieť, rýchlo a ľahko si osvojovať nové poznatky, ľahko sa prispôsobiť novej situácii a novým podmienkam. Psychologické poznatky dokazujú, že táto schopnosť nie je priamo závislá od školského vzdelania, hoci najmä vďaka nemu sa rozvíja. Na meranie stupňa inteligencie slúži tzv. inteligenčný kvocient. Zisťuje sa psychologickým vyšetrením prostredníctvom batérie tzv. inteligenčných testov, Prirodzene, zdedené vlastnosti nie sú nemenné a vplyvmi prostredia sa môžu pretvárať. Všetok pokrok ľudskej spoločnosti je umožnený tým, že z jednej generácie na druhú prechádzajú výsledky práce a poznatky, že každá generácia preberá spoločenské dedičstvo od generácie predchádzajúcej.
Pre pedagogiku sú dôležité poznatky, že dedičnosťou môžu byť podmienené aj mnohé anomálie organizmu, napr. daltonizmus, hemofília, rázštep perí, šedý zákal a pod.
Taktiež aj náchylnosť' k niektorým chorobám môže mať základ v zdedených anatomicko-fyziologických danostiach. Z uvedeného vyplýva, že dedičnosť sa u potomkov prejavuje najmä:
- biologickou podobnosťou s rodičmi (telesné konštrukcie; farba kože, vlasov, očí, tvar uší, úst, nosa a pod.);
- niektorými osobitosťami nervovej sústavy (na jej základe sa v interakcii s okolitou realitou vyvíja určitý typ vyššej nervovej činnosti cholerický, sangvinický, flegmatický, melancholický typ);
- vrodenými nepodmienenými reflexmi (prehĺtací, obranný, orientačný);
- typicky ľudskými charakteristikami (vzpriamená chôdza, reč, schopnosťou myslieť a pracovať - tieto prejavy však nezávisia iba od dedičnosti, ale ich vývoj výrazne ovplyvňuje aj prostredie a výchova dieťaťa, ktoré ak by nežilo v ľudskej spoločnosti, nenaučilo by sa vzpriamene chodiť, ani hovoriť;
- zdedenými vlohami a vlastnosťami zmyslových orgánov pre niektoré činnosti (napr. pre hudbu, maľovanie,. matematiku, jazyky a pod. Tieto vlohy sú skôr potencionálne možnosti, ktoré sa môžu rozvíjať vplyvom vonkajších podmienok a za aktívnej účasti jednotlivca.)
Je potrebné, počítať aj s tým, že niektoré morfologické zvláštnosti nemusia mať pôvod dedičný, ale môžu byť vyvolané vplyvom životného prostredia a zapríčinené biologickými a inými vplyvmi už v prenatálnom vývoji jedinca. Mutáciu dedičných informácií môžu zapríčiniť napr. rôzne druhy žiarenia, toxikománia, alkoholizmus, infekčné choroby rodičov, trauma matky počas tehotenstva a iné. Môže sa, pravda, vyskytnúť aj taká mutácia, že gény alebo ich komplexy zmenia svoju štruktúru trvalo a dediteľne.
V súvislosti s dedičnosťou treba poznamenať, že poznáme dedičnosť dominantnú, resp. dominantné vlastnosti dedičné, ktoré sa pravidelne vyskytujú pri každej generácii potomstva a dedičnosť recesívnu, keď istá vlastnosť obchádza niektoré generácie, resp. ostáva pri jednej generácii skrytou, pri druhej sa objavuje, prípadne vynechá len niektorých členov generácie.
Súbor a komplex dedičných vlastností nazývame genotyp. Fenotypom označujeme súhrn znakov a vlastností, ktoré jedinec získa na základe genotypu pod vplyvom prostredia a výchovy.
Význam dedičnosti nemožno podceňovať, ale ani preceňovať. Mnoho z toho, čo sa obvykle pričíta dedičnosti je výsledkom výchovy a napodobňovania rodičov.
Na vývoj každého človeka pôsobí spoločenské i prírodné prostredie. Ide o všetky vonkajšie vplyvy, ktoré vytvárajú špecifické podmienky pre rozvoj osobnosti. Rozoznávame dva druhy prostredia:
- prírodné (životné, biologické) prostredie,
- spoločenské prostredie.
Prírodné prostredie zahŕňa všetko to, čo je súčasťou prírody. Do prírodného prostredia patrí napr: podnebie a všetky prírodné podmienky a zdroje rôzneho charakteru. Pôsobí predovšetkým na spôsob života človeka a na povahu pracovnej činnosti. Je nesporné, že spôsob života obyvateľa tropického pásma sa značne líši od spôsobu života obyvateľa ďalekého severu. Životné podmienky v rôznom prírodnom i geografickom prostredí zanechávajú stopy i na charaktere, vlastnostiach a schopnostiach človeka.
Z hľadiska vývoja osobnosti je významný vplyv sociálneho prostredia. Pod pojmom sociálne prostredie zahrňujeme ľudské vzťahy, rôzne výchovné a kultúrne inštitúcie a zariadenia, masovokomunikačné prostriedky, ktoré na človeka majú vplyv, hoci svojou účinnosťou sú špecifické a odlišné. Človek je spoločenská bytosť a nemôže sa stať človekom bez sociálneho prostredia, bez styku s ľuďmi. Bez ľudských vzťahov a komunikácie nemôže existovať ani proces odovzdávania a sprostredkovania vedomostí, skúseností a príprava človeka pre život a prácu.
