Za výchovné prostredie považujeme také sociálne prostredie, ktoré pozitívne vplýva na utváranie a rozvoj osobnosti človeka, kde je dostatok výchovných podnetov a pozitívnych podmienok pre rozvoj osobnosti v jej celistvosti.
Prehľad teórií osobnosti
Teóriami osobnosti nazývame názory, ktoré sa pokúšajú vysvetliť podstatu a utváranie osobnosti, jej charakteristické vlastnosti a individuálne odlišnosti u ľudí.
V psychológii existuje mnoho teórií osobnosti. V podstate každý psychologický smer, ba dokonca každý významnejší autor, ktorý sa zaoberá psychológiou osobnosti, má vlastnú teóriu osobnosti. Uvedieme preto iba niektoré základnejšie alebo významnejšie teórie v najstručnejšej charakteristike.
Všetky teórie osobnosti možno rozdeliť do dvoch základných skupín, a to na introgenné a exogénne teórie.
Introgenné teórie osobnosti - spoločným znakom introgenných teórií osobnosti je to, že osobnosť chápu ako navrstvovanie rozličných vlastností okolo pôvodne danej, často bližšie neurčenej psychickej sily, ktoré má u rozličných autorov rozličné pomenovanie . Pritom, čím je vrstva vnútornejšia, tým rozhodujúcejšia je jej úloha pri utváraní celej osobnosti. Výstavba osobnosti, sa teda v zmysle týchto teórií deje znútra, od najvnútornejšej vrstvy, ktorá tvorí vlastné „jadro" osobnosti a zároveň predstavuje najvlastnejší zdroj jej energie.
Psychanalytická - Taká je napr. tzv. psychoanalyticka teória osobnosti, jedna z najstarších, ktorej pôvodcom je Z. Freud. V zmysle tejto teórie sa osobnosť skladá z troch vrstiev: Id (Ono), Ego (Ja) a Super-ego (Nad-ja). Id alebo Ono reprezentuje najhlbšiu vrstvu osobnosti. Pozostáva z pudov a inštinktov, ktoré predstavujú hybnú silu osobnosti (tzv. libido). Super-ego (Nad-ja) predstavuje súhrn spoločenských noriem a pravidiel platných v spoločenskom prostredí, kde príslušná osobnosť žije. Ego (Ja) je sprostredkovateľom medzi vonkajším svetom (Super-egom) a Id (Ono), cenzuruje pudy, potláča ich alebo napomáha ich uplatneniu. Neuplatnené pudy sa potláčajú do podvedomia, stále sa „hlásia" o svoje uplatnenie a keď to Ego (Ja) nepripúšťa, vznikajú v osobnosti napätia, komplexy, tzv. neurózy
Archetypová - Psychoanalytickej teórii osobnosti je blízka tzv. archetypová teória osobnosti C. G. Junga, podľa ktorej najvnútornejšou vrstvou osobnosti je tzv. archaické jadro alebo systém archetypov, ktoré majú predstavovať síce neuvedomovanú, ale v každom človeku sa prejavujúcu fylogenetickú skúsenosť ľudstva, t. j. tzv. kolektívnu nevedomosť. Túto vrstvu obklopuje vrstva osobného nevedomia, ktorá vzniká z útlmu (potlačenia do podvedomia) najmä nepríjemných skúseností. Tieto dve vrstvy v súhrne majú predstavovať vnútorný energetický zdroj každej osobnosti. Tretiu vrstvu tvorí Ego. To je vedomie človeka, jeho uvedomované prežívanie. Štvrtú, najmladšiu vrstvu tvorí tzv. ,,jastvo" (vlastné „ja"), ktoré na jednej strane predstavuje jednotu spomínaných už vrstiev, z druhej strany systém cieľov, ktoré sa osobnosť snaží dosahovať.
Topologická - Podľa tzv. topologickej teórie osobnosti (nazývanej aj teóriou životného poľa) K. Lewina osobnosť je neoddeliteľnou súčasťou životného priestoru, v ktorom žije a v ktorom na ňu pôsobia rozličné podnety. Tieto podnety narážajú na tzv. vonkajšie pásmo osobnosti (reprezentované pociťovaním, vnímaním a motorikou), ktoré niektoré z týchto podnetov „prepúšťa", kým iné nie. Vlastné vnútro osobnosti sa skladá ešte z dvoch pásiem: periférneho a centrálneho. Reprezentujú ich rôzne, viac alebo menej navzájom spojené vlastnosti osobnosti. Sú to vnútorné sily, ktoré človeka popoháňajú k aktivite.
Personalistická - Isté vrstvy osobnosti uznáva aj tzv. personalistická teória osobnosti G. W. Allporta (nazývaná aj štrukturálnou teóriou vlastností). Najvnútornejšou vrstvou osobnosti podľa tejto teórie sú vrodené dispozície, ktoré pokrýva tzv. proprium. Predstavuje „nosný pilier" osobnosti, to, čo je osobnosti najvlastnejšie, čo je najviac "jej". Tieto dve vrstvy sú pôvodným vybavením každého jednotlivca a spôsobujú, že každý jednotlivec je jedinečné, neopakovateľné indivíduum, ony ho vlastne robia tým, čím je. Sociálne vplyvy nemôžu toto pôvodné vybavenie človeka podstatnejšie meniť. Základnou charakteristikou osobnosti podľa Allporta je jej zameranosť, schopnosť plánovať do budúcnosti.
