Logické vzťahy (vnútorné)
Zakladajú sa na pochopení toho, že jednotliví členovia zapamätúvaného materiálu vnútorne spolu súvisia svojou logickou podstatou. Tak si zapamätúvame napr. rôzne vedecké zákonitosti a pod. Pri vytváraní logických vzťahov vznikajú dočasné nervové spojenia v najvyšších oddieloch mozgovej kôry a ich fyziologický základ je značne zložitejší ako mechanizmus vytvárania vonkajších asociácií. Rozhodujúcu úlohu tu hrá myslenie.

Druhy pamäti
Podľa toho, čo si zapamätúvame (teda podľa obsahu), rozlišujeme niekoľko druhov pamäti:

1. Pohybová alebo motorická pamäť - prejavuje sa v zapamätúvaní a vybavovaní pohybov. Je základom vypestovania pohybových návykov a zvykov (chôdza, písanie, telocvičné úkony, jazda na bicykli, všetky možné pracovné procesy atď,).

2. Emocionálna pamäť - prejavuje sa v zapamätúvaní a vybavovaní citov.
Myšlienka na nejaký cit môže vyvolať nejakú udalosť, spätú s týmto citom a zasa naopak, spomienka na nejakú udalosť môže vyvolať rovnaké city, ako tie, ktoré sme prežívali pri tej udalosti. Tieto vybavované alebo druhotné city sa však môžu podstatne líšiť od pôvodných. Týka sa to zmeny sily citov ako aj zmeny ich obsahu, povahy.

3. Názorná pamäť - spočíva v tom, že to čo sme v minulosti vnímali, vybavuje sa potom v podobe predstavy. Reprodukcie vnímaného sa však často rozchádzajú so svojim originálom, pričom táto odlišnosť sa často časom ešte prehlbuje.
Presnosť vybavovania v minulosti vnímaných predmetov, t.j. zhoda obrazu s originálom, s predlohou, závisí v podstatnej miere od účasti reči pri vštepovaní vnímaného do pamäti.
To, čo sme pomenovali, vyjadrili slovami, si neskôr vybavíme presnejšie, menej sa nám to mýli s niečím podobným.

4. Slovne-logická pamäť - nachádza svoj výraz v zapamätúvaní a vybavovaní myšlienok. Zapamätávame si a vybavujeme tie myšlienky, ktoré vznikli v procese rozmýšľania, uvažovania, pamätáme si obsah prečítanej knihy, vypočuté reči, rozhovory s inými ľuďmi. Naše myšlienky sú však vždy späté s rečou, aj keď často je to vnútorná reč.
Ich zapamätanie a vybavovanie tiež nikdy neprebieha bez reči, mimo určitých slov, výrazov a pod. Preto sa daný druh pamäti nazýva slovne-logickou pamäťou.
Pri zapamätúvaní zmyslu sa v prvom rade zapamätúva to, čo sa zdá najpodstatnejšie, najvýznamnejšie. Detaily sa zvyčajne zapamätúvajú horšie.

Všetky uvedené druhy pamäti spolu veľmi úzko súvisia, neexistujú nezávisle, ale sa navzájom prelínajú. Keď si napr. osvojujeme nejakú pohybovú činnosť opierame sa nepochybene nielen o pohybovú pamäť, ale aj o všetky ostatné druhy pamäti.
Zapamätúvame si slovné inštrukcie, naše myšlienky, vizuálny obraz správnych pohybov, ktoré nám boli ukázané, emocionálne zážitky, ktoré vznikli pri vykonávaní podarených alebo nepodarených pohybov atď.

Okrem toho možno pamäť deliť podľa dĺžky trvania na:

1. bezprostrednú (napr. zapamätanie si nejakého údaja iba na čas, kým si ho odpíšeme z obrazovky počítača),
2. krátkodobú (napr. si pamätáme číslo hotelovej izby, kde prechodne bývame, ale po opustení hotela toto číslo zabúdame),
3. dlhodobú - niektoré veci si pamätáme veľmi dlhý čas (roky alebo dokonca po celý život).

Podľa spôsobu zapamätúvania delíme pamäť na mechanickú a slovne logickú.

Fázy pamäti:

1. zapamätanie - vštepovanie do pamäti - učenie sa
2. podržanie alebo uchovanie v pamäti
3. vybavovanie alebo znovupoznanie