Pamäť

Téma: Pamäť I.

Zážitky, ktoré sme mali, nevymiznú, ale môžeme si ich za istých okolností vyvolať znovu, pričom sme si vedomí toho, že sme ich už raz zažili. To je azda najvšeobecnejšia definícia pamäti.

Mohli by sme povedať, že pamäť je proces odrazu minulých zážitkov v našom vedomí, ktorý spočíva v zapamätaní, uchovaní v pamäti a neskoršom vybavovaní alebo znovupoznaní toho, čo sme predtým vnímali, prežívali alebo robili.
Rozdiel medzi predstavou a pamäťou je v tom, že pri pamäti ide vždy o vedomie a poznanie charakteru minulosti pri našich zážitkoch, kým predstavám tento charakter chýba.
Pamäť je nevyhnutnou podmienkou pri zhromažďovaní skúseností a pri utváraní vedomia človeka. Keby sa v našom vedomí neuchovalo to, čo sme zažili, každý z nás by nepretržite začínal život znova a všetko by nám bolo stále neznáme, nové.

Zaujímavé je, že pamäť smeruje skôr k budúcnosti ako k minulosti. Jej úlohou je, rovnako ako úlohou podmienených reflexov, pripravovať organizmus na nastávajúce deje. S jednoduchými formami pamäti sa stretávame aj u zvierat. Pes pozná svojho majiteľa, slon sa i po dlhom čase môže „pomstiť“ človeku, ktorý mu ublížil atď.
Vedci sa oddávna usilovali vysvetliť súvislosť psychických procesov pri zapamätúvaní a vybavovaní. Východiskom výkladu boli princípy, ktoré odhalil už Aristoteles, podľa ktorých sa môžu navzájom spájať naše predstavy.
Tieto princípy, neskoršie nazvané princípmi asociácie, dosiahli v psychológii značné rozšírenie. Sú to tzv. asociačné zákony.

1. Zákon dotyku v čase (dva dojmy, ktoré boli vo vedomí súčasne, majú tendenciu navzájom sa vyvolávať)
2. Zákon dotyku v priestore (dva dojmy, ktoré sa vzťahujú na to isté miesto, sa navzájom vyvolávajú)
3. Zákon podobnosti (dva podobné dojmy sa navzájom vyvolávajú)
4. Zákon kontrastu (dva protichodné dojmy sa navzájom vyvolávajú).

Podľa mechanistických psychológov sú základom pamäti práve tieto asociácie. Faktom zostáva, že asociácie sú skutočne základom pamäti, avšak pod asociáciami treba chápať i logické vzťahy medzi predmetmi a javmi objektívneho sveta. Uvedené štyri zákony majú svoju platnosť, ale iba pre mechanickú pamäť.

Fyziologické základy pamäti

Ide o plastičnosť mozgovej kôry, čo umožňuje zanechávať na istý čas stopy po nervových procesoch a dočasné spoje medzi týmito stopami.
Každý duševný zážitok predpokladá nervový proces v mozgu. Nervové procesy zanechávajú po sebe istú stopu. Táto stopa umožňuje za určitých okolností oživiť pôvodný nervový proces a navodiť tak opäť pôvodný zážitok. Skutočná podstata tejto stopy nie je dosiaľ dostatočne preskúmaná. Nesmieme ju však pokladať za nejaký samostatný element, uložený v mozgu.
Každá stopa ovplyvňuje všetky nervové procesy, a preto každý nervový proces ovplyvňuje ďalšie zážitky a stvárňuje tak celú osobnosť.
Zvyčajne si nepamätáme jednotlivé zážitky, ale skupinu zážitkov, ktoré sú v určitom vzájomnom vzťahu.

Neskoršie súčasné alebo postupné vybavenie celej skupiny zážitkov je umožnené tým, že pri ich vzniku sa vytvorilo medzi príslušnými nervovými procesmi dočasné spojenie (asociácia), ktoré sa potom udržiava aj medzi stopami jednotlivých nervových procesov.
Tieto vzťahy medzi členmi zapamätúvanej skupiny môžu vyť dvojakého charakteru: vonkajšie vzťahy
(známe spomínané asociácie) a vnútorné, logické vzťahy (asociácia z 2. signálnej sústavy).

1.Vonkajšie vzťahy

Vonkajšie vzťahy sú vzťahy medzi členmi zapamätúvaného materiálu, ktoré sú vytvorené na základe jednoduchého faktu, že boli vo vedomí súčasne alebo tesne po sebe určité zážitky. Keď napr. vnímame súčasne niekoľko predmetov a javov, vzniká v mozgovej kóre súčasne niekoľko ohnísk vzruchu.
Jednotlivé vzruchy sa šíria a splývajú, čím medzi nimi dochádza k dočasným nervovým spojom. Tieto spoje sa udržiavajú aj medzi stopami po týchto vzruchových procesoch. Potom oživenie ktorejkoľvek zo stôp oživí aj ostatné, ktoré pôvodne vznikali spolu. Tieto asociácie sa upevňujú opakovaním.
Logické vzťahy (vnútorné)
Zakladajú sa na pochopení toho, že jednotliví členovia zapamätúvaného materiálu vnútorne spolu súvisia svojou logickou podstatou. Tak si zapamätúvame napr. rôzne vedecké zákonitosti a pod. Pri vytváraní logických vzťahov vznikajú dočasné nervové spojenia v najvyšších oddieloch mozgovej kôry a ich fyziologický základ je značne zložitejší ako mechanizmus vytvárania vonkajších asociácií. Rozhodujúcu úlohu tu hrá myslenie.

Druhy pamäti
Podľa toho, čo si zapamätúvame (teda podľa obsahu), rozlišujeme niekoľko druhov pamäti:

1. Pohybová alebo motorická pamäť - prejavuje sa v zapamätúvaní a vybavovaní pohybov. Je základom vypestovania pohybových návykov a zvykov (chôdza, písanie, telocvičné úkony, jazda na bicykli, všetky možné pracovné procesy atď,).

2. Emocionálna pamäť - prejavuje sa v zapamätúvaní a vybavovaní citov.
Myšlienka na nejaký cit môže vyvolať nejakú udalosť, spätú s týmto citom a zasa naopak, spomienka na nejakú udalosť môže vyvolať rovnaké city, ako tie, ktoré sme prežívali pri tej udalosti. Tieto vybavované alebo druhotné city sa však môžu podstatne líšiť od pôvodných. Týka sa to zmeny sily citov ako aj zmeny ich obsahu, povahy.

3. Názorná pamäť - spočíva v tom, že to čo sme v minulosti vnímali, vybavuje sa potom v podobe predstavy. Reprodukcie vnímaného sa však často rozchádzajú so svojim originálom, pričom táto odlišnosť sa často časom ešte prehlbuje.
Presnosť vybavovania v minulosti vnímaných predmetov, t.j. zhoda obrazu s originálom, s predlohou, závisí v podstatnej miere od účasti reči pri vštepovaní vnímaného do pamäti.
To, čo sme pomenovali, vyjadrili slovami, si neskôr vybavíme presnejšie, menej sa nám to mýli s niečím podobným.

4. Slovne-logická pamäť - nachádza svoj výraz v zapamätúvaní a vybavovaní myšlienok. Zapamätávame si a vybavujeme tie myšlienky, ktoré vznikli v procese rozmýšľania, uvažovania, pamätáme si obsah prečítanej knihy, vypočuté reči, rozhovory s inými ľuďmi. Naše myšlienky sú však vždy späté s rečou, aj keď často je to vnútorná reč.
Ich zapamätanie a vybavovanie tiež nikdy neprebieha bez reči, mimo určitých slov, výrazov a pod. Preto sa daný druh pamäti nazýva slovne-logickou pamäťou.
Pri zapamätúvaní zmyslu sa v prvom rade zapamätúva to, čo sa zdá najpodstatnejšie, najvýznamnejšie. Detaily sa zvyčajne zapamätúvajú horšie.

Všetky uvedené druhy pamäti spolu veľmi úzko súvisia, neexistujú nezávisle, ale sa navzájom prelínajú. Keď si napr. osvojujeme nejakú pohybovú činnosť opierame sa nepochybene nielen o pohybovú pamäť, ale aj o všetky ostatné druhy pamäti.
Zapamätúvame si slovné inštrukcie, naše myšlienky, vizuálny obraz správnych pohybov, ktoré nám boli ukázané, emocionálne zážitky, ktoré vznikli pri vykonávaní podarených alebo nepodarených pohybov atď.

Okrem toho možno pamäť deliť podľa dĺžky trvania na:

1. bezprostrednú (napr. zapamätanie si nejakého údaja iba na čas, kým si ho odpíšeme z obrazovky počítača),
2. krátkodobú (napr. si pamätáme číslo hotelovej izby, kde prechodne bývame, ale po opustení hotela toto číslo zabúdame),
3. dlhodobú - niektoré veci si pamätáme veľmi dlhý čas (roky alebo dokonca po celý život).

Podľa spôsobu zapamätúvania delíme pamäť na mechanickú a slovne logickú.

Fázy pamäti:

1. zapamätanie - vštepovanie do pamäti - učenie sa
2. podržanie alebo uchovanie v pamäti
3. vybavovanie alebo znovupoznanie

Zdroje:

1 POŽÁR Ladislav : Súhrn prednášok z Všeobecnej a vývinov psychológie MOV -