Najskôr treba charakterizovať, čo je to vlastne vyučovanie.

Podľa Štefanoviča je to zámerné (cieľavedomé) a systematické pôsobenie učiteľa na žiaka s cieľom vštiepiť mu isté vedomosti, zručnosti, návyky, spôsoby správania a osobnostné vlastnosti v súlade s požiadavkami vytýčenými danou spoločnosťou.

Vyučovanie sa spravidla uskutočňuje v organizovaných podmienkach.
Podstata vyučovania je v tom, že učiteľ vysvetľuje žiakom obsah, teoretický význam a praktické využitie učiva, obohacuje ich predstavy a pojmy, rozvíja ich poznávacie a iné procesy a vlastnosti ich osobnosti (schopnosti, záujmy, postoje, svetonázorové zameranie a i.), riadi ich poznávaciu činnosť, preveruje a hodnotí ich učebné výkony, podnecuje učebnú aktivitu, vzbudzuje v nich túžbu po poznaní a ďalšom vzdelávaní.

Vyučovanie, najmä v súvislosti s dospelými, označujeme aj ako vzdelávanie.

Žiak až v dôsledku vyučovania nadobúda isté vedomosti, zručnosti, návyky, spôsoby správania a osobnostné vlastnosti, ktoré predtým nemal, a to od učiteľa alebo v dôsledku vlastnej aktivity, ktorú za týmto cieľom podnietil, riadil a usmerňoval učiteľ.

Vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré žiaci nadobúdajú vo vyučovaní, nie sú nejaké fyzické veci, ktoré možno „odovzdať z ruky do ruky“, resp. „presypať ich do hlavy“, ale sú to formy odrazu v psychike žiakov, nadobudnuté vlastnosti a štruktúry ich nervovej a psychickej činnosti, ktoré môžu vzniknúť vo vedomí žiaka iba v dôsledku jeho vlastnej fyzickej a psychickej činnosti - sú jej rezultátom.

Bez takejto vlastnej aktivity by žiaci nenadobudli nijaké vedomosti, zručnosti a návyky, čo by sme ich ako chceli odovzdať. Na túto skutočnosť, žiaľ, vo vyučovaní učitelia neraz zabúdajú a nedbajú náležito na to, aby vyvolávali, organizovali a riadili aktivitu žiakov.

Učiteľ vo vyučovaní nevystupuje pred žiakmi iba ako zdroj informácií, ale predovšetkým ako „generátor signálov“ (slov, obrazov, symbolov).
Ak sa majú tieto „signály“ premeniť na žiakove vedomosti, zručnosti a návyky, musí z nich žiak vyťažiť, „dešifrovať informáciu, ktorú do nich učiteľ vložil, pochopiť to, čo učiteľ ukazuje a hovorí, uvedomiť si to a zaradiť do systému svojich skúseností.

Z tohto hľadiska vyučovanie možno charakterizovať ako proces vzájomnej interakcie medzi učiteľom a žiakom, v dôsledku ktorej sa u žiaka utvárajú určité vedomosti, zručnosti a návyky.

Keďže osvojovanie si vedomostí, zručností a návykov predpokladá vlastnú psychickú a fyzickú aktivitu žiakov, podstatou vyučovania je stimulácia a riadenie vonkajšej a vnútornej aktivity žiakov, a to takej, ktorá umožňuje osvojovať si práve požadované vedomosti, zručnosti a návyky.

Vyučovanie teda znamená istý druh činnosti učiteľa, ktorej podstatou je navodzovať a riadiť učenie žiakov.
Vyučovanie má dve zložky: obsahovú, ktorú v hlavných črtách určujú učebné plány, učebné osnovy a učebnice a dejovú, ktorá sa prejavuje v konkrétnych činnostiach učiteľa a žiaka.

V tomto kurze sa nebudeme zaoberať charakteristikou učebného obsahu, vedomostí, zručností (spôsobilostí), návykov a zvykov, pretože tieto poznatky ste zrejme už získali na prednáškach z pedagogiky.
Obrátime však pozornosť na činitele ovplyvňujúce efektívnosť a výsledky vyučovacieho procesu. Ide v podstate o vnútorné a vonkajšie činitele.