Nadanie sa u dospievajúcich prejavujú nielen v umeleckých smeroch ( v hudbe, vo výtvarnom umení), ale aj v záujmoch o prírodovedu, matematiku, históriu, cudzie jazyky alebo o technické zručnosti. Deťom pred dospievaním je ľahostajné, čomu sa učia. Kryštalizácia záujmov a špeciálne nadanie spôsobujú, že sa zodborňuje aj myslenie dospievajúcich.
Vývin pamäti ako psychického prosesu, ktorý spočíva v zapamätaní, uchovaní a neskoršom znovupoznaní alebo vybavovaní toho, čo bolo v predošlej skúsenosti, v praxi, v období dospievania napreduje veľmi intenzívne. Pamäť sa v tomto období neuzatvára. Definitívnu formu nadobúda pamäť až po dvadsiatich rokoch. Vývin sa týka nielen kvantitatívneho zväčšovania rozsahu a rýchlosti zapamätania a vybavovania, ale aj mnohých kvalitatívnych zmien pamäti. Vo vývine detí prevláda mechanická pamäť, ale u dospievajúcich sa začína rozvíjať pamäť na základe hľadania logických vzťahov.
Na rozvoj myslenia a reči dospievajúcich vplýva najmä škola. Ale dospievajúci sa už neuspokoja len s hotovými myšlienkami, ktoré sú mu predkladané. Na všetko hľadajú odpoveď, všetko si chcú a potrebujú zdôvodniť. Prevažná väčšina dospievajúcich je zvedavá a vedychtivá. Prejavujú snahu všetko poznať, všade byť, čo najviac vidieť. Premýšľanie ich potom privádza aj k najhlbším otázkam života a smrti, zmyslu života, k otázke posmrtného života. Reč sa v tomto období rozrastá, postupne sa už neodlišuje od reči dospelých. Treba si uvedomiť, že aj žargón dospievajúcich svedčí o vynaliezavosti jednotlivcov i celého kolektívu. Ich výstrednosti, ktoré sa prejavujú v nevhodnom používaní slov sa po čase pominú.
Dospievanie má veľký význam aj pre vývin vôle a vôľového konania. Vôľové konanie smeruje spravidla k dosiahnutiu vedome stanovených cieľov. Jedna zo základných zásad výchovy vôle, ktorá vyplýva z poznatkov pedagógov znie: Vôľa sa pestuje prekonávaním ťažkostí a prekážok.


OSOBNOSŤ DOSPIEVAJÚCEHO

V psychologických prácach sa uvádza niekoľko desiatok definícií osobnosti. Z psychologického hľadiska je osobnosť súborom duševných vlastností jednotlivca, trvalý celok jeho duševného života. Iní uvádzajú, že osobnosť je živá štruktúra, ktorej utváranie a pôsobenie vo svete sa uskutočňuje medzi indivíduom a spoločenskými vzťahmi.
V psychológii má svoj charakter špecifický význam. V pojme charakter je vyjadrené isté hodnotenie človeka. V širšom chápaní sa charakter stotožňuje s osobnosťou. Charakter - individuálna sústava podstatných vlastností osobnosti, ktoré sú pre človeka príznačné, vyjadrujú jeho vzťahy ku skutočnosti a prejavujú sa v správaní a konaní.
V konaní a správaní sa uplatňujú tri druhy vlastností:
1.