V bežnej komunikácií je často dôležité nevajadrovať sa príliš zložitými a dlhými vetami, a voliť také slová, kt. sú všeobecne zrozumiteľné. Expresívnosť v komunikácií sa dosahuje aj uplatňovaním slangu. (skracovaním slov, hodnotenie javov prehnaním zveličovaním, karikatúrovaním slov)

Floskuly a klišé
Slova, slovné spojenia používané príliš často. „Mne sa zdá.. Ako som už povedala. Som hlboko presvedčený.. Ešte chcem zdôrazniť.. Treba podčiarknúť.. Jedným slovom...“
Floskuly a klišé sa stali bezcennými postupne.

Oslovenie
Nadviazanie kontaktu pomocou oslovenia, aby bolo z rozhovoru jasné, komu sa ktorá replika adresuje. Oslovenie môžme prirovnať ku gestu, kt. sa naznačuje, že sa počúvajúci má pripraviť na príjem informácie. Podobnú úlohu môže plniť aj položenie ruky na rameno, zdvihnutie ruky, zapískanie , pohľad a pod. Oslovenie určuje aj charakter rozhovoru. Na oslovenie sa používajú aj citoslovcia – halá, hej, haló, a pod. (osoba, ktorá nám nie je zočivoči). V rôznych kultúrach sú oslovenia rozdielne. Čím je v komunikácií viac oslovení, tým je reč dynamickejčia, emocionálnejšia až expresívna. Schopnosť dorozumieť sa závisí často od toho, akú slovnú zásobu má komunikant, ktoré slová ovláda aktívne a ktoré pasívne. Odpoveď na otázku, aká bohatá má byť slovná zásoba na efektívnu komunikáciu, nie je jednoznačná. Rozsah slovnej zásoby závisí najmä od veku, vzdelania, temperamentu, pracovného zaradenia a pohlavia komunikantov. Muži a ženy rozdielne chápu rečový prejav, rozdielne ho štylizujú, rozdielne prijímajú. Muži majú v priemere väčšiu aktívnu slovnú zásobu ako ženy, kým v pasívnej nie sú markantnejšie rozdiely. Je to preto, že muži pracujú vo viacerých profesiách. Pre muža je reč nástrojom na poskytovanie a získavanie informácií, pre ženu je prostriedkom na vyjadrenie jej citov, pocitov, emócií. V poslednom čase do našej slovnej zásoby preniká mnoho nových slov najmä z angličtiny. Človek realizuje sociálnu podstatu jazyka v komunikácií, kt. sa uskutočňuje v ústnej i písomnej podobe. Staršia je ústna podoba reči. Do ústnej komunikácie je zapojený nielen sluch, ale aj zrak, často aj hmat, čuch, písomná komunikácia sa uvedomuje hlavne zrakom. Každá komunikácia má svoje otvorenie, za kt. nasleduje oboznámenie s témou. Kto prvý začína hovoriť, je to výhode, pretože si môže vybrať z nesmierneho množstva tém. Aby sa však komunikácia mohla realizovať, druhý partner musí súhlasiť s tou témou, ktorú začal prvý partner. Až potom nasleduje prípadná výmena informácií medzi komunikantmi. Po výmene nasleduje fáza, v kto.