Z hľadiska prehnanej predstavy o rozhodujúcej úlohe pohlavného pudu vo všetkých oblastiach ľudského života sa Freud pokúšal objasniť nielen jemné duševné správanie sa osobnosti, ale aj všetky prejavy spoločenskopolitického a duchovného života spoločnosti ako celku.
Iní predstavitelia smeru, N.K. Michajlovskij a G. Tarde, aj keď vychádzali z uznania rozhodujúcej úlohy hlbinných, nevedomých psychických procesov v správaní sa ľudí, videli ho na rozdiel od Freuda nie v pohlavnom pude, ale v sile sugescie a autority osobnosti.
Ako protiváha k individuálne psychologickému smeru v sociálnej psychológií konca XIX. a začiatku XX. storočia sa rozvíjal sociologický smer, ktorého predstavitelia sa domnievali, že indivíduum a jeho psychika sú produktom spoločnosti. Pod vplyvom prác sociologického smeru bola neskôr nútená časť stúpencov organicizmu zriecť sa niektorých svojich názorov. Tak vznikol kompromisný biosociálny prúd v buržoáznej sociálnej psychológii, ktorého predstavitelia sa snažili spojiť dva faktory z ich hľadiska pre utváranie spoločenskej psychológie rovnako dôležité - faktor biologický a spoločenský.
Obdobnej kritike bol organistický smer podrobený v 20. rokoch. Približne od roku 1912 začal v USA rozhodný útok proti pozíciám biologického smeru, ktorý tam bol známy ako inštinktívna teória McDougallova. V rámci biosociálneho smeru vzniká nová škola - behaviorimus.
V období prvej svetovej vojny sa stáva behaviorizmus vedúcou školou v americkej sociálnej psychológií a udržuje si túto pozíciu takmer do XX. storočia. Značne sa rozšíril tiež v Anglicku. Avšak od polovice XX. storočia stráca postupne svoje bývalé prvenstvo a prenecháva ho freudizmu a potom neofreudizmu. K tomu prispeli dve okolnosti: jednostrannosť behaviorizmu, ktorý v podstate ignoroval relatívnu samostatnosť sociálne psychologických zákonitostí a predstavoval si zjednodušene mechanizmus ľudského správania sa ako princíp “podnet - reakcia“.
Tendencia k iracionalizmu v buržoáznej sociálnej psychológií sa prejavili predovšetkým v rozvíjaní koncepcie iracionálnej psychológie správania sa más na rozdiel od správania sa jedinca, ďalej v tvrdení o rozhodujúcej úlohe nevedomých a podvedomých momentov v psychickom živote nielen veľkých spoločenských skupín, ale i osobnosti (škola S. Freuda a E.