Ak je primeraná, môže nám navyše dopomôcť k väčšiemu pocitu istoty.
-plňme úlohy podľa ich dôležitosti,
-nenechajme sa ovládnuť svojou prácou,
-vyhýbajme sa prepracovaniu,
-problémy riešme okamžite,
-správajme sa asertívne,
-umožnime svojim podriadeným podieľať sa na rozhodnutiach, ktoré sa ich priamo dotýkajú,
-podporujme kreativitu a samostatné myslenie, ak nie je možný kompromis, snažme sa vždy vysvetliť dôvody svojho rozhodnutia,
-snažme sa, aby naši podriadení mali jasnú predstavu o možnostiach svojho profesionálneho rastu,
-snažme sa vypracovať skutočne motivujúci systém odmien (nemusia to byť vždy finančné odmeny),
-podporujme a odmeňujme osobnú iniciatívu.

Základné príčiny stresu nemajú pôvod v agresívnom okolí, ale v našej vlastnej reakcii naň. Nezabúdajme preto, že tajomstvo úspešného zvládania stresu závisí z desiatich percent na našom správaní a z deväťdesiatich percent je závislé od nášho postoja (spôsobu myslenia). Filozof Friedrich Nietzsche raz napísal: „Ten, kto má prečo žiť, dokáže žiť za každých okolností.“ V týchto slovách je obrovská hĺbka. Život v strese je výslednicou mnohých vedomých i nevedomých chýb a prehreškov. Nie je preto nutné meniť prácu, prípadne sa sťahovať a pod. Stačí dodržať niekoľko základných pravidiel. Stačí sa zastaviť a zamyslieť sa. A to nielen vtedy, keď sa objavujú isté varovné signály dávajúc tušiť, že kdesi pod povrchom tiká bomba. Veď len ľudia odpočívajúci na cintoríne sú úplne zbavení nutnosti odolávať stresu. A začať nie je nikdy neskoro. Hoci i vtedy, keď sa objavujú základné príznaky stresu, ako sú zvýšená vzrušivosť alebo utlmenosť, kŕčovitosť, nesústredenosť, neschopnosť uvoľniť sa, „preskakujúci hlas“, netrpezlivosť, roztržitosť, zvracanie či zhoršená koordinácia všetkých funkcií.