Zameriavame sa na drogovú scénu špecifickú pre mládež, ktorá obvykle nemá nič spoločné so sídliskovými partiami. Mladí ľudia začínajú s užívaním stimulačných drog a často pri nich zostávajú. V zásade užívajú väčšinou amfetamíny (speed), halucinogény (LSD, halucinogénne huby) a extázu, menej kokaín. Neskorší nástup heroínu je zriedkavejší a azda aj menej podchytený. Zdá sa, že vyrastá už tretia drogová generácia. Táto drogová generácia sa vyznačuje dobrým finančným zabezpečením, vysokou sociálnou integráciou a slobodným trávením voľného času, v dôsledku čoho je ťažko zaregistrovateľná. Zaujímavé je pozorovanie, že postihnutí z krajín bývalého východného bloku často pochádzajú z dobre situovaných rodín, pričom generácia ich rodičov predstavuje prispôsobivých ľudí, čo sa dokázali po revolúcii rýchlo presadiť a teraz patria do vrstvy stredných a vyšších úradníkov.

KEĎ SA ZÁBAVA STÁVA SKUTOČNOSŤOU
V tejto drogovej generácii pri konzumácii ide predovšetkým o zabavenie, o nič iné. Mladí ľudia pritom posilňujú dogmu súčasnej spoločnosti – požadovanie nadmerných výkonov a nedostatok organizovaného voľného času. Pritom však zábava sa stáva povinnosťou – život musí byť jedinečným potešením, človek musí byť na tom dobre. Protidrogové ustanovizne nie sú na túto novú klientelu ešte dostatočne pripravené. VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA DROGOVO ZÁVISLÝCH
Okrem toho treba zohľadniť aj vekovú štruktúru drogovo závislých. Najväčšie ohrozenie návykovými prostriedkami sa zistilo u mladých ľudí vekovej skupiny od 12 do 18 rokov. Etapa mladosti ako dynamický úsek vývoja je špecifický vhodný čas pre vznik závislostného správania. Keďže nelegalizované drogy dosahujú na rozdiel od alkoholu podstatne rýchlejší účinok a predstavujú omnoho väčší potenciál závislosti, podstatne rýchlejšie tu dochádza aj k závislostnému správaniu, spojenému s psychickou a somatickou závislosťou. To znamená, že u postihnutých môže zjavná drogová závislosť vznikať už vo veku od 15 do 17 rokov. Je to obdobie úniku spod detailnej rodičovskej kontroly, obdobie dokazovania vlastnej nezávislosti (i paradoxne: totálnou závislosťou). Špecifické znaky tejto vekovej skupiny – takmer žiadna schopnosť trpieť, malá schopnosť spolupráce, obmedzená sloboda rozhodovania a ešte menej vyzretá motivácia – sťažujú poskytovanie pomoci. Ukazuje sa teda, že užívanie drog sa v našej spoločnosti považuje prevažne za problém mladistvých. Vo verejnom živote sa obdobie javí ako problémová a krízová vývojová etapa. Konštatuje to i veda.