Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Jan Amos Komenský

Bol český (ale prisvojuje si ho aj Maďarský, Slovenský, Nemecký národ a pod.) pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik. Keď vyslovíme toto meno v ktorejkoľvek časti Európy, ľudia nám povedia, že J. A. Komenský bol predovšetkým pedagóg - Učiteľ národov.

Mám tri teórie ako sa Pán Jan Amos Komenský dostal k tomuto svetoznámemu menu.
1., Jeho priezvisko je pravdepodobne odvodené od obce Komňa v okrese Uherské Hradiště.
2., Profesor Karlovej univerzity Dr.Josef Kachník, o ňom napísal, že jeho otec sa pôvodne volal Mikuláš Zmiga, v moravskom význame, je „zmiga“ chápané ako bludár, resp. „blúdiaci pútnik sveta,“ a preto si podľa vtedajšieho zvyku svoje meno polatinčil na Comeanius,z čoho po vypustení „a“ vzniklo meno Komenský, krstnému menu Jan začal Komenský vo svojich spisoch používať aj biblické meno Amos,v súkromnom živote však tento prídavok Amos nepoužíval.
3., Všeobecne sa uvádza, že jeho otcom bol mlynár Martin Komenský a matkou Anna Komenská
Vyštudoval teológiu a bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej. Táto cirkev patrila k protestantským cirkvám v Čechách a hlásila sa k husitským tradíciám. Po porážke českých stavov v bitke na Bielej hore sa Komenský musel skrývať pred cisárskymi vojskami. Život nemal vôbec lahký.V tom čase mu na mor zomrela manželka i dve deti. Východisko z trpkej situácie hľadal v práci. Vtedy začal pracovať na svojej knihe Labyrint světa a ráj srdce.
Keď opustil svoju milovanú Moravu, pustil sa putovať po Európe. Finančne ho pri tom podporovali bohatí mecenáši, ktorí si vážili jeho prácu.

Pre nás, učiteľov a žiakov, sú najväčším prínosom jeho pedagogické diela a navrhované reformy vtedajšieho školstva. Deň jeho narodenia si aj v našej vlasti pripomíname ako Deň učiteľov.

Komenský mal rad deti, ale v dobových predstavách - dodnes bežných - bolo dieťa akási zmenšená kópia dospelého človeka, nenaplnená vedomosťami a nezjemnená morálkou. Podľa toho sa s ním malo zachádzať. Tvrdo a prísne. Bolo do neho treba vbíjať znalosti, aby vyrástlo na bohabojného a disciplinovaného člena spoločnosti.

Komenský videl dieťa ináč. Predpokladal, že všetko podstatné, čo chceme do dieťaťa dostať, v ňom už je. Len treba zaistiť, aby sa to vyjavilo a rozvinulo. Vedel, že každý človek je odlišný, vypracoval dokonca typológiu charakterov, no súčasne bol presvedčený, že všetci v sebe nesieme základné danosti spoločné: zvedavosť, potešenie z poznávania, túžbu po celostnosti a harmónii. „Vždyť lidská přirozenost takřka sama zve ke všemu lidskému; proč by tedy nebránění a pouhé řízení nebylo snazší než zabraňování? Což hochům nepůsobí potěšení jezdit koňmo na dlouhém prutu?... Ukaž mu uzdu, sedlo, pokrývku, třmeny, vyslovuj jména těch věcí a hravě se naučí umění jezdeckému...“

Učenie nie je nalievaním vedomostí, odpudzujúcim a násilným, ale rozvíjaním prirodzených potencií. Škola má byť miestom ľúbezným, vábiacim oči z vnútra i zvonku. Učiteľ je ako záhradník, ktorý zaisťuje podmienky, aby sa rastlinka sama mohla dokonale rozvinúť. (Nech všetko spontánne plynie a násilie nech je veciam vzdialené.)

V pedagogike zaviedol úplne nové spôsoby ako napríklad materskú školu pre deti do šesť rokov, povinnú školskú dochádzku (dovtedy neexistovala) do 12 rokov, latinské gymnáziá do 18 rokov, až potom univerzity. Hlásal, že školská dochádzka musí byť povinná pre každé dieťa, či je bystré alebo prsté, bohaté alebo chudobné. Vychádzal z úcty k dieťaťu, ktoré vzdelávame. Zmenil dovtedy zaužívaný názor, že vzdelávanie je úporný dril, mechanické učenie sa textov naspamäť, a tento nezáživný prístup chcel nahradiť radosťou z poznania, láskou a hrou. Mal rád prirodzenosť a nevinnú hravosť detí.
Komenský hovorí o názornom vyučovaní. Prvý vodil žiakov na exkurzie, rozmýšľal, či je látka, ktorá sa učí, primeraná ich veku. Ustavične zdôrazňoval, aby si učivo opakovali. Známe pojmy "opakovanie je matkou múdrosti" a "škola hrou" boli v tých časoch naozaj neobvyklé a revolučné, význam jeho názorov, napríklad, u nás nevieme oceniť dodnes.

Vyučovať sa malo od jednoduchšieho k zložitejšiemu, stály kontakt a vzájomne úctivý vzťah učiteľa a žiaka sú samozrejmým doplnkom jeho reformy. Mechanické vyučovanie, tresty či ponižovanie študentov, a nadradenosť pedagóga, mu boli úplne cudzie.

Reforma školstva v tých časoch, napriek nedostatku peňazí a búrlivej politickej atmosfére, bola dôkazom Komenského osobnej zanietenosti - všetky projekty prakticky odskúšal. Nie všade sa ujala, ale zapustila také hlboké korene, že sa podľa jej princípov vyučuje dodnes. Školský systém zreformoval aj v Anglicku. Niekedy sa zdá, že pedagogika vlastne už nič také prevratné od Komenského neobjavila. Napriek tomu, to nie je úplná pravda a myslím si, že pedagogika priniesla veľa nových vedomostí do dnešnej vzdelanosti mládeže.

Pán Jan Amos Komenský mal motto:
"Človek sa môže stať človekom len pomocou výchovy, nie je ničím, iba tým, čím ho robí výchova".

„ Všetci na jednom javisku stojíme a čokoľvek sa tu koná, všetkých nás sa to týka.“
Ján Amos Komenský


Zdroje:
- www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58932
- sk.wikipedia.org/wiki/Jan_Amos_Komensk%C3%BD
- encyklopedia.sme.sk/clanok.asp?cl=2469834
- referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/15031/jan-amos-komensky
- www.fns.uniba.sk/~lkovac/040.doc
- www.czsk.net/svet/clanky/osobnosti/komensky.html
- www.elan15.szm.sk/komensky.htm

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk