Jedinou známou formou užívateľom neasistovaného útoku a šírenia je Morrisov červ (1988), ktorý však využíval chybné naprogramovanie niektorých súčastí systému, čo sa ale vďaka prístupnosti zdrojových tvarov širokej verejnosti odstraňuje prakticky okamžite po vypustení distribúcie. Vírové infekcie zažívajú aj počítače rady Amiga a System x počítačov rady Macintosh. Proti infekcii nie je dostatočne zabezpečený ani operačný systém Novell Netware. Funkčné prejavy počítačových vírusov

Bez ohľadu na použité mechanizmy šírenia, alebo druh maskovania, prípadne cieľa infekcie, počítačový vírus je naprogramovaný vždy na základe istej motivácie. Väčšinou je ňou snaha uškodiť užívateľovi, a preto pri klasifikácii vírusu je kľúčovou otázkou to, či je vírus deštruktívny, alebo nedeštruktívny. Deštruktívne vírusy najčastejšie formátujú pevný disk, prepisujú náhodne vybrané sektory náhodnými dátami, menia obsah súborov, mažú súbory, zašifrujú dáta, atď.). U nedeštruktívnych vírusov majú aktivačné rutiny najčastejšie charakter vizuálnych prejavov (zobrazovanie rôznych textových správ, grafické prejavy nie sú časté) a akustických prejavov (drvivou väčšinou je nástrojom takéhoto prejavu zabudovaný reproduktor - PC-speaker). Každý z prejavov je vyvolaný podmienkou, čo väčšinou býva konkrétny časový moment, aktuálny dátum, prípadne vstup z klávesnice. Delenie počítačových vírusov
Podľa umiestnenia v pamäti:

nerezidentné (tzv. víry priamej akcie): po spustení infikovaného programu sa replikujú, najčastejšie do súborov v danom adresári, a predajú riadenie infikovanému programu
rezidentné programu: ostávajú v operačnej pamäti počítača aj po ukončení vykonávania infiko-vaného programu použitím mechanizmu TSR (terminate and stay resident)
Podľa cieľa infekcie:
bootovacie: Infikujú partition table (tabuľku rozdelenia), alebo častejšie boot sector (zavádzací sektor), čím si zabezpečia spustenie ešte pred zavedením samotného operačného systému. Originálny boot sector (ktorý musí byť zachovaný pre korektné zavedenie operačného systému) ukladajú buď na niektorý voľný sektor na 0. stope pevného disku, alebo na ľubovoľný iný sektor z dátovej oblasti pevného disku, pričom ho označia za vadný, aby nedošlo k jeho prepísaniu. súborové: Je to najrozšírenejšia skupina vírov. Infikujú EXE, COM, OVL, BIN, STS, OBJ, DLL súbory a niekedy aj keď sú uložené v komprimovaných archíve. Podľa spôsobu infekcie sa delia na:
predlžujúce - pripoja sa na koniec súboru a na začiatok pridajú inštrukciu skoku na telo vírusu. prepisujúce - nenávratne prepíšu úvod súboru, ktorý sa potom ako program stáva nefunkčný. adresárové - na disku sú uložené len raz, infikujú prepísaním odkazov priamo vo FAT tabuľke, pričom vzniká tzv.