To je zásadný rozdiel oproti symetrickému šifrovaniu, ktoré nepoužívalo jednosmerné funkcie a obráteným postupom umožňovalo dešifrovať správy. Pri symetrickej šifre je nevyhnutné doručenie dešifrovacieho kľúča ešte pred odoslaním správy, čo spôsobovalo obrovské problémy najmä bankám, ktoré v Amerike 70tich rokov už so svojimi klentami komunikovali šifrovanou elektronickou poštou. Stovky kuriérov roznášalo dešifrovacie kľúče v zapečatených obálkach tisíckam klientov, ktorý pri bankových prevodoch zadávali čísla svojich kreditných kariet šifrované symetrickou šifrou. Asymetrická šifra umožnila aj ďalšiu geniálnu vec a tou je elektronický podpis. Nach už je vaša predstava akákoľvek elektronický podpis neexistuje. Najčastejšie sa zaň vydáva takzvaný odtačok prsta (zmes čísel a písmen dlhá cca. na 1 riadok), ktorý je však len kontrolným súčtom súkromného kľúča.

Podpísať dokument elektronicky vlasne znamená zašifrovať ho vlastným súkromným kľúčom. Každý ho môže následne dešifrovať verejným kľúčom, pretože ten je voľne prístupný na sieti. Ak je výsledkom dešifrovania zrozumiteľný text, potom musel byť zašifrovaný príslušným súkromným kľúčom a pretože ten je tajný, nikto nemôže pochybovať že ho šifroval majiteľ súkromného kľúča. Aké jednoduché a hneď dve muchy jednou ranou. Takto podpísanú správu však môže čítať hocikto a preto sa preto sa tajné správy šifrujú dvakrát. Raz verejným kľúčom príjemcu kvôli utajeniu a druhý krát vlastným súkromným kľúčom, ktorý garantuje odosielateľa a to že správa na svojej ceste nebola zmenená. Aj keď sa to na prvý pohľad zdá veľmi zložité, v programe PGP , ktorý poskladal Phil Zimmermann už v roku 1991, to beží takmer automaticky. Napíšete správu a vyberiete z ponuky PGP čo s ňou chcete urobiť. Zašifrovať, podpísať, alebo oboje súčasne. Všetko ostatné urobí program až na odoslanie šifrovaného súboru. To musíte zvládnuť. Príjemca na druhej strane klikne na tlačítko dešifrovať a overiť podpis. To je vlastne celé a len vďaka prvočíslam.

Takže, už viete prečo 1 nie je prvočíslo?.