Technológia Bluetooth pre naplnenie týchto možností vyžaduje, aby sa v zariadení (v telefóne) nachádzal lacný obojsmerný čip (príjem / odosielanie). Bluetooth využíva pre komunikáciu frekvenciu 2450 MHz, ktorá sa doteraz nevyužívala (okrem niektorých krajín, kde sa musí využívať iná kombinácia frekvencií). Okrem dátového sú k dispozícii aj tri hlasové kanály. Každé zariadenie má 48 bitovú adresu zo štandardu IEEE 802. Pripojenia môžu byť vo dvoch verzicáh – od bodu k bodu, alebo v rámci viacerých bodov (za bod sa považuje jedno zariadenie zariadenie). Najväčšia vzdialenosť, v ktorej je možné využívať technológiu Bluetooth je 10 metrov. Výmena údajov môže v súčasnosti, to je v prvej fáze technológie prebiehať pri prenosovej rýchlosti 1 megabit za sekundu, v druhej fáze technológie sa plánuje s prenosom až 2 megabity za sekundu. Pre vyváženú, čiže rovnomernú komunikáciu vyžaduje Bluetooth prostredie s vysokou mierou elektromagnetického rušenia. Technológia Bluetooth podporuje kódovanie a overovanie prenosu. Bluetooth je možné využívať aj na iné účely ako len pre prepojenie s osobným počítačom či tlačiarňou. Môže slúžiť tiež na platenie v obchode, získavanie prezentačných informácií z reklamných billboardov, informácie o novinkách v hypermarketoch .. Predchodcom technologie GSM bola technológia NMT:
Počiatok systému NMT (Nordic Mobile Telephone) sa datuje do sedemdesiatych rokov a je označovaný ako systém 1. generácie. Ten bol vyvinutý spoločnými silami Dánska, Finska, Norska a Švédska. Pôvodne sa uvažovalo s využitím iba pre vojenské účely. Veď NMTéčka v podstate niesu nic iného než dvoj-cestná vysielačka, v ktorej nieje treba prepínať módy príjem/vysielanie. Frekvencia 450MHz tiež nebola vybraná náhodou, pretože aj priemerný absolvent elektrotechnického účilišťa vie, že signál modulovaný touto frekvenciou sa šíri členitým terénom podstatne lepšie, ako napríklad GSM 900MHz.
Co sa týka plošnej štruktúry, je sieť NMT koncipovaná ako celulárna alebo bunková - tzn: územie, ktoré chceme pokryť signálom rozdelíme na určité množstvo elementárnych částí, tzv. buniek. Obvykle uprostred každej takej bunky je umiestena základňová rádiová stanica BTS. Ta zaisťuje spojenie všetkých mobilných staníc v tejto bunke so systémom. Veľkosť a tvar buniek sa pochopitelne líši nielen v závislosti na teréne, ale aj hustote osídlenia. Niekoľko buniek tvorí zväzok buniek, ktorého činnosť riadi základňová riadiaca jednotka BSC. Jednotlivé BSC sú riadené z jedného alebo niekoľkých centier rádiotelefonných ústrední. Hlavna ústredňa potom zaisťuje s inými telekomunikačnými sieťami.