Tieto informácie, hlavne v súčasnosti s rýchlym vývojom moderných technológií, nadobúdajú okrem textovej podoby aj všetky možné iné reprezentácie. Či už ide o zvuk, obrázok, mapu, graf, video alebo ich kombinácie.
Informácie k nám doliehajú z prostredia prostredníctvom médií rôzneho charakteru: tlač, rozhlas, televízia a samozrejme internet. Informácií nie je nikdy dosť a najväčším problémom býva rýchlo a efektívne sa k nim dopracovať. V tomto ohľade môžeme internet považovať za obrovský, ustavične aktualizovaný zdroj údajov.
Už asi neexistuje človek, ktorý by o internete ani nepočul. A tí, čo o internete už počuli, tak by ich asi prekvapilo, že internet bude oslavovať už 30. narodeniny. Pri začiatkoch internetu bola jeho úloha úplne iná ako je teraz. Úloha internetu sa počas jeho vývoja zmenila 3 razy a je dosť pravdepodobné, že sa ešte zmení. Internet sponzorovali mnohé organizácie a preto vznikali aj mnohé siete, ktoré sa potom pospájali do dnešného stavu. Internet sa od začiatku nevolal Internet. Jeho predchodca bol ARPANET a NSFNET, ktoré sa neskôr spojili a vytvorili základ internetu.
Začiatkom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia žil svet v znamení značného napätia medzi Východom a Západom. Bolo to obdobie tzv. studenej vojny. Do toho začali Rusi úspešne vypúšťať na obežnú dráhu prvé kozmické sondy a presunuli tak preteky v ozbrojení a súperenie technológií na novú hladinu. V Spojených štátoch amerických sa začali objavovať myšlienky na vytvorenie siete, ktorá by spoľahlivo prepojila strategické vojenské, vládne a akademické počítače. Zároveň mala byť schopná prežiť jadrový úder. Aby celá sieť bola čo najmenej zraniteľná, bola navrhnutá bez hlavného riadiaceho centra. Skladala sa z rovnocenných, vzájomne prepojených uzlov. Pre vlastný prenos dát bola navrhnutá koncepcia, kde sa prenášané dáta rozdelia na primerane veľké časti, nazývané zväzky. Každý zo zväzkov nesie údaj o adresátovi a tvorí tak de facto samostatnú zásielku, ktorej cesta k cieľu je určená samostatne, nezávisle na ostatných zväzkoch. V prípade zničenia jednej z prenosových ciest, môže zväzok bez problémov dôjsť k adresátovi inou cestou, cez zaostávajúce zachované uzly.
Tým bol vlastne položený základ koncepcie Internetu tak, ako je známy dnes. V roku 1969 bola uvedená do prevádzky experimentálna sieť ARPANET, prevádzkovaná výskumnou agentúrou DARPA (Defense Advanced Research Project Agency) amerického ministerstva obrany, Pentagonu. Táto sieť bola vybudovaná na základe vyššie uvedených princípov. Popri armáde začali ARPANET využívať aj vedci pre prístup k drahým superpočítačom.