Úvod
Internet predstavuje nový fenomén v oblasti poskytovania a získavania informácií. Denne pribúdajú tisíce počítačov, ktoré majú možnosť využiť všetky výhody pripojenia. Najobľúbenejšou a najatraktívnejšou službou internetu je bezpochyby World Wide Web. Poskytuje multimediálne informácie prístupné po celom svete. Jej prednosťou je grafické rozhranie, interaktívny prístup, intuitívne ovládanie, multimediálne prvky (text, obrázky, animácie, zvuk) a samozrejme takmer neobmedzené množstvo informácií.
Táto najväčšia počítačová sieť na svete, sa v poslednom čase teší veľkému záujmu najmä zo strany študentov. V mnohých prípadoch im pomáha pri výbere školy, na ktorú si po skončení základnej školy podajú prihlášku. Veľa stredných škôl má svoje webové stránky naozaj na vysokej úrovni a aj takýmto spôsobom sa pokúšajú upútať pozornosť nielen budúcich stredoškolákov a ich rodičov, ale aj sponzorov. V tomto smere Gymnázium v Bytči, ktoré navštevujem, za ostatnými školami dosť zaostáva. Z tohto dôvodu som sa rozhodol vytvoriť www stránku, ktorá by mohla byť v budúcnosti použitá ako oficiálna stránka Gymnázia v Bytči.

Metodika práce

Prvým krokom tejto práce bolo stanovenie si obsahovej štruktúry stránky a jej budúci dizajn. Obstaral som si informácie o škole, ktoré by som mohol využiť. Tieto som pretriedil a vybral z nich to najdôležitejšie
Vyhľadal a stiahol som si informácie z internetu. Internet je v tomto smere veľmi výhodný pretože na rozdiel od dostupnej literatúry, ktorá je veľmi drahá, sa tu dá nájsť oveľa väčšie množstvo informácií. Na ich základe som sa naučil programovať v jazyku HTML. Využil som pri tom aj Príručky o HTML stiahnuté z internetu. Prípadné nejasnosti som konzultoval s ľuďmi, ktorí majú v tomto smere skúsenosti. Vyskúšal som viacero programov schopných ukladať súbory vo formáte HTML prípadne HTM. A vybral som si z nich ten, ktorý je z môjho hľadiska najviac vyhovujúci.
Potom som začal zo samotnou výstavbou stránky. Na skvalitnenie výsledku som využil aj kritiku mojich spolužiakov ako prípadných budúcich užívateľov.

Internet
História internetu
Žijeme v 3. tisícročí nášho letopočtu, ktorého označenie by sme oproti predchádzajúcemu „informačnému veku“ mohli doplniť ešte o „multimediálny vek“. Kam sa pozrieme vidíme okolo seba multimediálne zariadenia, ktoré nejakým spôsobom získavajú, vytvárajú, spracovávajú, zhromažďujú a šíria informácie rôzneho charakteru.

Tieto informácie, hlavne v súčasnosti s rýchlym vývojom moderných technológií, nadobúdajú okrem textovej podoby aj všetky možné iné reprezentácie. Či už ide o zvuk, obrázok, mapu, graf, video alebo ich kombinácie.
Informácie k nám doliehajú z prostredia prostredníctvom médií rôzneho charakteru: tlač, rozhlas, televízia a samozrejme internet. Informácií nie je nikdy dosť a najväčším problémom býva rýchlo a efektívne sa k nim dopracovať. V tomto ohľade môžeme internet považovať za obrovský, ustavične aktualizovaný zdroj údajov.
Už asi neexistuje človek, ktorý by o internete ani nepočul. A tí, čo o internete už počuli, tak by ich asi prekvapilo, že internet bude oslavovať už 30. narodeniny. Pri začiatkoch internetu bola jeho úloha úplne iná ako je teraz. Úloha internetu sa počas jeho vývoja zmenila 3 razy a je dosť pravdepodobné, že sa ešte zmení. Internet sponzorovali mnohé organizácie a preto vznikali aj mnohé siete, ktoré sa potom pospájali do dnešného stavu. Internet sa od začiatku nevolal Internet. Jeho predchodca bol ARPANET a NSFNET, ktoré sa neskôr spojili a vytvorili základ internetu.
Začiatkom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia žil svet v znamení značného napätia medzi Východom a Západom. Bolo to obdobie tzv. studenej vojny. Do toho začali Rusi úspešne vypúšťať na obežnú dráhu prvé kozmické sondy a presunuli tak preteky v ozbrojení a súperenie technológií na novú hladinu. V Spojených štátoch amerických sa začali objavovať myšlienky na vytvorenie siete, ktorá by spoľahlivo prepojila strategické vojenské, vládne a akademické počítače. Zároveň mala byť schopná prežiť jadrový úder. Aby celá sieť bola čo najmenej zraniteľná, bola navrhnutá bez hlavného riadiaceho centra. Skladala sa z rovnocenných, vzájomne prepojených uzlov. Pre vlastný prenos dát bola navrhnutá koncepcia, kde sa prenášané dáta rozdelia na primerane veľké časti, nazývané zväzky. Každý zo zväzkov nesie údaj o adresátovi a tvorí tak de facto samostatnú zásielku, ktorej cesta k cieľu je určená samostatne, nezávisle na ostatných zväzkoch. V prípade zničenia jednej z prenosových ciest, môže zväzok bez problémov dôjsť k adresátovi inou cestou, cez zaostávajúce zachované uzly.
Tým bol vlastne položený základ koncepcie Internetu tak, ako je známy dnes. V roku 1969 bola uvedená do prevádzky experimentálna sieť ARPANET, prevádzkovaná výskumnou agentúrou DARPA (Defense Advanced Research Project Agency) amerického ministerstva obrany, Pentagonu. Táto sieť bola vybudovaná na základe vyššie uvedených princípov. Popri armáde začali ARPANET využívať aj vedci pre prístup k drahým superpočítačom.

Sieť spočiatku disponovala štyrmi uzlami - v Stanfordskom výskumnom inštitúte a na univerzitách v Los Angeles, Santa Barbare a Utahu. Jej cieľom bolo umožniť diaľkový prístup k najvýkonnejším americkým počítačom, ktoré boli lokalizované vo vyššie zmienených uzloch. Vynaliezaví užívatelia však čoskoro zistili, že okrem serióznej vedeckej práce, môžu ARPANET využívať aj k posielaniu rôznych osobných správ pomocou elektronickej pošty.
V roku 1971 sa ARPANET rozrástol na 15 uzlov a o rok neskôr bolo už prepojených celkom 37 počítačov. V tej dobe sa tiež začal presadzovať ďalší spôsob využitia - zavádzajú sa elektronické konferencie. Objavujú sa dokonca prvé konferencie vedené len pre zábavu. Nie je náhoda, že prvá z nich bola venovaná žánru science fiction. V roku 1973 presiahla sieť po prvýkrát hranice USA. Pripojili sa britská University Collage of London a nórska Royal Radar Establishment. Roky skúseností s praktickou prevádzkou dali za pravdu správnosti myšlienky decentralizovaného prenosu uzlov. Táto koncepcia zisťuje dobré prevádzkové parametre a umožňuje jednoduché rozšírenie siete o ďalšie uzly.
V roku 1972 preto vzniká koordinačná skupina InterNetworking Working Group. Vďaka jej úsiliu bol v roku 1982 vyvinutý pre sieť ARPANET súbor protokolov TCP/IP (Transmission Control Protocol and Internet Protokol), ktorý sa využíva dodnes. Tým bola položená aj prvá definícia ,,Internetu" ako súboru prepojených sietí.
Koexistencia armádnej a civilnej počítačovej siete s celosvetovou pôsobnosťou už nebola ďalej udržateľná. Preto sa v roku 1983 oddelila samostatná armádna sieť MILNET. Pôvodný ARPANET avšak fungoval ďalej a začal byť využívaný úplne verejne. V tom istom roku sa oficiálne prešlo od protokolu NCP k sade protokolov TCP/IP. V USA a v ostatných krajinách vznikli ďalšie siete pracujúce podľa sady protokolov TCP/IP. ARPANET sa stal ich akýmsi centrom a od roku 1990 prvýkrát začína vystupovať pod dnešným menom Internet.
Významným medzníkom sa stal aj rok 1984. V tom čase bol zavedený pojem DNS (Domain Name Server). Servery DNS umožňujú prevod doménových mien v symbolickom tvare do číselnej IP adresy a späť. Tým sa uľahčuje adresovanie širokému okruhu radových užívateľov.
Moderná história Internetu sa datuje až od posledného desaťročia dvadsiateho storočia. Internet začína byť stále častejšie využívaný pre komerčné účely, alebo zábavu. So zavedením služby WWW krivka obľuby Internetu výrazne stúpa a v roku 1992 kedy bolo už pripojených viac než jeden milión počítačov.

Do spoločenského povedomia preniká, čím ďalej tým viac, výraz ,,surfovanie po Internete". V roku 1994 dochádza ku zvratu, pomer počtu komerčných užívateľov k počtu výskumných a akademických užívateľov dosahuje hodnotu 2:1. Repertoár služieb Internetu sa rozširuje a od roku 1996 pribúda možnosť telefonovania. V roku 1998 už bolo k Internetu pripojených viac ako 20 miliónov počítačov, spojených v zhruba 150 000 sieťach. Bolo tiež zaregistrovaných viac ako 1300000 domén.

Internet u nás
V súčastnej dobe Internet pokrýva prakticky celý svet, vrátane Antarktídy. Nepripojené sú asi len niektoré rozvojové krajiny. V oblasti počítačových komunikácií platí obľúbená fráza o ,,otvárane sa svetu" a ,,návratu do Európy" po páde komunistického režimu takmer doslova. Nástup sieťových komunikácií vo vtedajšom Československu naozaj začal až po roku 1989. Režim síce padol, ale zanechal nám problémy technického rázu - nevhodnú komunikačnú infraštruktúru, tak potrebnú pre väčší rozvoj počítačových sietí. Preto sa k nám dostali najprv také druhy sietí, ktoré nemali vysoké nároky a vystačili s linkami verejnej telefónnej siete. Pripojenie Československa k Internetu sa datuje k novembru 1991. Slávnostný akt formálneho pripojenia k Internetu však prebehol až 13.februára 1992 na v Prahe. Po rozdelení federácie vznikli v každej z republík vlastné siete, ktoré sa, ako všade vo svete, prudko rozrastajú

World Wide Web
World Wide Web je dnes najznámejšia a najpoužívanejšia služba Internetu a to právom. Je to integrovaná služba, ktorá sprístupňuje veľmi jednoduchým spôsobom celé bohatstvo Internetu. Označuje sa najčastejšie ako WWW a grafické znázornenie všetkých možných internetových prepojení naozaj pripomína celosvetovú pavučinu, ako je to aj v anglickom názve. Technológie www ovládli Internet a neustále sa rozvíjajú a zdokonaľujú, tak ako sa s rozvojom Internetu zdokonaľuje aj bezpečný prístup k internetovým zdrojom. Tiež všetky platené služby a obchodné aktivity sú založené na www technológiách. Protokol používaný vo www sa nazýva http protokol a dokumenty vystavované prostredníctvom www sú hypertextové dokumenty napísané v jazyku html. V týchto dokumentoch sa nachádzajú odkazy, adresy na iné internetové zdroje vo formáte URL.
Na www servroch nie sú vystavované iba statické dokumenty, nájdeme tam grafiku vo všetkých podobách, animácie, zvukové záznamy, formuláre, ktoré sú po vyplnení automaticky odoslané na miesto určenia.

Niektoré dokumenty sa vyrábajú "na počkanie", to znamená, ak si ich vyžiada používateľ prostredníctvom klientskeho programu. Takto sa napríklad sprístupňujú databázy, z ktorých si záujemca podľa ním zadaného kľúča vyberá iba pre neho zaujímavé položky.
Takmer neobmedzené informačné bohatstvo Internetu má však aj niektoré nevýhody. Neskúsený používateľ nevie odkiaľ začať, kde hľadať a niekedy ani čo má hľadať. Preto sa dnes intenzívne triedia informácie na www servroch, či už na lokálnej, regionálnej alebo na celosvetovej úrovni. Existujú prehľadávacie servry, ktoré triedia položky napr. na všetkých slovenských alebo na svetových serveroch a je naozaj vhodné ich navštevovať, aby naše surfovanie bolo cielené.

FTP
Jednou zo základných služieb v Internete je prenos súborov medzi vzdialenými počítačmi v sieti bez ohľadu na rozdielnosť nimi používaného operačného systému a spôsobu uchovávania súborov. Pod pojmom súbory chápeme údajové alebo textové celky a jednotlivé programy uložené na diskových alebo iných počítačových zariadeniach. Prenos súborov v Internete je interaktívny a programy, ktoré ho umožňujú sú štandardne pomenované menom ftp. Interaktívnosť znamená, že vyvolanie programu ftp s uvedením mena alebo adresy vzdialeného uzla okamžite spôsobí vzájomné prepojenie oboch koncových počítačov a prenos súborov oboma smermi sa vykonáva na základe príkazov zadávaných priamo z terminálu po tejto vytvorenej ceste. Používateľ musí mať právo prístupu na vzdialený počítač v sieti a na jeho adresáre, z ktorých chce súbory prenášať, prípadne na ktoré chce súbory nahrávať. To znamená, že pozná prihlasovacie meno a heslo vo vzdialenom počítači, ktoré mu zabezpečí prístup k súborom. Iba súbory s voľným prístupom na čítanie môžu byť prenášané cez ftp. Po ukončení prenosu je potrebné ukončiť program ftp a zrušiť tak spojenie mezi lokálnym a vzdialeným počítačom.

Adresácia v internete
Každý počítač má v sieti pridelenú numerickú adresu, ktorá zaberá 32 bitov. Napríklad 192.168.1.2. Bežného užívateľa číselné adresy väčšinou nezaujímajú, preto okrem nich existuje iné členenia sietí na domény a meno uzla má platnosť len v prípade spojitosti s menom domény. Adresa má v tomto prípade textový tvar: www.uzol.domena. Kde uzol môže obsahovať názvy oddelené bodkou príklad www.google.sk
alebo www.education.gov.sk Domény sú hierarchicky usporiadané a tiež sa skladajú z viacerých častí oddelených bodkou. Na najvyššej úrovni sú to znaky za poslednou bodkou tzv.

Top-level domain reprezentujú jednotlivé štáty.
.sk Slovensko
.cz Čechy
.de Nemecko
.uk Anglicko

v USA platia iné domény
.edu pre školy a vzdelanie
.com pre firmy a organizácie
.gov pre vládne inštitúcie
.org neziskové organizácie
.net sieťový správcovia
.mil armáda

U nás sa dáva pred top-level doménu skratka organizácie ktorá vlastní uzol. Na získanie skratky pre vlastnú doménu slúži na Slovensku registračné stredisko, kde si treba o pridelenie domény požiadať. Doména s daným názvom môže byť pridelená len vtedy ak ešte nie je použitá. K registrácii potrebujete IČO organizácie.

Vyhľadávanie informácií na internete
Na prehľadávanie internetu môže obyčajný používateľ využiť niektorý z vyhľadávacích serverov ako je www.google.com alebo yahoo.com. V súčasnosti je základným problémom internetu nájdenie kvalitnej a samozrejme pravdivej informácie. Vyhľadávacie servery, aj keď sú neustále zdokonaľované, nedosahujú absolútnu kvalitu (čo sa asi ani nikdy nestane), pretože uspokojenie požiadaviek používateľov nie je jednoduché, a so zlepšovaním sa kvality vyhľadávacích nástrojov samozrejme rastú aj požiadavky používateľov.
Vzhľadom na enormný nárast internetu je objavovanie nových zdrojov zložitou záležitosťou, a v súčasnosti sme svedkami výskumov týkajúcich sa nových indexovacích techník, vývoja špecializovaných informačných agentov, filtrovania, zhlukovania informácií a pod. HTML - HyperText Markup Language
Skratka HTML znamená HyperText Markup Language. Je to jazyk pre tvorbu dokumentov, ktorý definuje vzhľad textu (veľkosť nadpisov, použité písma, farby, okraje, ...). Jazyk HTML bol špeciálne vyvinutý za účelom publikovania dokumentov na World Wide Web (Internete). Ako už z názvu vyplýva, pôvodne bol jazyk jazyk HTML vytvorený pre zobrazovanie textových dokumentov. V relatívne krátkom čase boli jeho pôvodné príkazy doplnené o ďalšie, multimediálne prvky (grafika, animácie, hudba, video...). Takto sa jeho hodnota znásobila. Dnes už nikoho, kto je oboznámený so službami Internetu neprekvapí, že prakticky ihneď je možné získať snímky z meteorologickej stanice, obrázky z každej časti zeme, či počúvať skladby hudobných skupín všetkých žánrov. HTML jazyk patrí do skupiny značkových jazykov (markup languages). Na popis WWW stránok využíva značky (príkazy, tagy), ktoré sú od ostatného textu oddelené lomenými zátvorkami. Príkazy HTML môžu mať vo všeobecnosti dva tvary:
• párové príkazy sú tvorené otvárajúcim a uzatvárajúcim príkazom, ktoré sa líšia len tým, že uzatvárajúci príkaz obsahuje pred svojim menom znak / (lomítko) ..
• nepárové príkazy sú tvorené jediným príkazom
Zdrojový kód dokumentu HTML je jednoduchý text, ktorý sa dá prehliadať i upravovať v jednoduchom textovom editore.

Jazyk HTML je typografický, to znamená, že výsledný dokument iba popisuje, ale jeho interpretácia je prenechaná až na cieľový prehliadač (napr. Netscape Navigator, Internet Explorer).

Syntax príkazov
Úprava textu je realizovaná pomocou príkazov, ktoré sú uzavreté do ostrých zátvoriek a ich parametrov "text”. Väčšina týchto príkazov ohraničujúcich určitú časť textu má na začiatku umiestnený začiatok príkazu a na konci koniec príkazu. Takýto príkaz platí pre text umiestnený medzi začiatkom a koncom príkazu. Text, ktorý má byť formátovaný ako nadpis, môžeme označiť takto:

Text nadpisu

Nie všetky príkazy sú však takto párové. Ako príklad nám môže poslúžiť príkaz
, ktorý si v texte vynucuje zalomenie riadku. Príkaz umiestnime za slovo, po ktorom sa má riadok ukončiť. Väčšina príkazov sa dá ešte upresniť pomocou rôznych parametrov. Atribúty sa píšu za začiatok príkazu (dovnútra ostrej zátvorky). Príkladom je značka zobrazujúci obrázok, ktoré umiestnenie je uložené v atribúte SRC:

Zobrazí sa obrázok fotka.gif, umiestnený v adresári images.
Je bežné, že sa príkazy HTML dajú do seba vkladať. Takto sa dajú dosiahnuť zaujímavé efekty. Ak prehliadač príkaz nepozná, jednoducho ho ignoruje. Starší prehliadač, ktorý nepozná nový príkaz teda neukončí prácu vypísaním chybovej hlášky, jednoducho príkaz preskočí.


Štruktúra HTML dokumentu

Celý dokument je umiestnený medzi značkami a . Špecifikujú, že ide o HTML dokument. Text mimo týchto značiek WWW prehliadač ignoruje.
Dokument pozostáva z hlavičky a tela. Hlavička dokumentu je vymedzená príkazmi a . V hlavičke sa uvádza názov stránky pomocou značiek , ktorý bude zobrazený v záhlaví okna. Telo dokumentu je uzavreté medzi značkami . Telo dokumentu obsahuje všetko to, čo používateľ pri prehliadaní WWW stránky uvidí.
Najjednoduchšia štruktúra HTML dokumentu:





Vitajte na WWW stránke


Farby a pozadia
Nastavovanie farieb umožňujú parametre príkazu BODY. Na zmenu farby pozadia slúži parameter BGCOLOR, farbu textu nastavuje parameter TEXT. Nastavenie čierneho pozadia a bieleho textu vyžaduje úpravu príkazu BODY na tvar:

Ak si chceme prispôsobiť farby svojim požiadavkám, môžeme si požadovanú farbu presne namiešať. HTML používa pre miešanie farieb RGB model (miešanie z troch farieb – červená, zelená, modrá). Hodnoty zložiek sú z intervalu <0;255> a tieto čísla sa zadávajú v šestnástkovom (hexadecimálnom) tvare. Výsledná farba v šestnástkovom tvare vyzerá:
#ČČZZMM (ČČ=červená, ZZ=zelená, MM=modrá)
Nastavenie bieleho textu na čiernom pozadí by malo tvar:


Text
Ak chceme, aby bol text zobrazený presne v takom tvare ako sme ho napísali použijeme príkaz

(preformated). V ostatných prípadoch (keď nepoužijeme príkaz PRE) sa text automaticky zarovnáva podľa šírky okna, pričom sa ignoruje viac medzier za sebou, príznak konca riadku a tabulátor.
Príkaz slúži na zarovnávanie textu (nielen textu) do stredu stránky. Všetko umiestnené medzi začiatok a ukončenie príkazu bude zarovnané do stredu.
Delenie textu do celkov dosiahneme príkazmi
a

. Príkaz
vytvorí koniec riadku a oznámi prehliadaču, že ďalší text má začať písať do nového riadku (tvrdé zalomenie riadku).
je nepárový príkaz a pre vytvorenie väčšej medzery medzi riadkami je možné využiť zreťazenie týchto príkazov napr.


.
Príkaz

(paragraph) slúži na vloženie dvojitej medzery, inak povedané na vytvorenie nového odseku. Koncový znak príkazu

je voliteľný, niekedy sa používa aj jeho párový tvar v spojení s použitím jeho parametra ALIGN.

Vtedy má príkaz tvar:

TEXT

Možné hodnoty parametra ALIGN sú CENTER, LEFT, RIGHT
Nastavenie konkrétneho typu písma (fyzická úprava textu) je možná príkazmi , , , , atď.
.. text vypísaný tučným písmom ...
.. text vypísaný nakloneným písmom ...
.. text vypísaný tučným, nakloneným písmom ...
.. text vypísaný neproporcionálnym písmom ...
^{.. text vypísaný horným indexom ...}
Logická úprava textu - nepredpisuje priamo typy písma, uvádza iba o aký typ textu ide, napr. na napísanie adresy použijeme príkaz

.. /ADDRESS>, na silne zvýraznený text ..., citácie ..., vstup z klávesnice ...Pre hierarchicky členený text môžeme použiť až šesť úrovní podnadpisov

...

až

...

.Veľkosť písma môžeme meniť pomocou príkazu prostredníctvom jeho parametra Size. Hodnoty veľkosti sa pohybujú v intervale 1 až 7.
...text s veľkosťou písma 4 ...

...text s veľkosťou 2+aktuálna veľkosť..

Špeciálne znaky
Jazyk HTML umožňuje používať v dokumente špeciálne znaky.
Uvodzovky " : "Toto je text v uvodzovkách"
Znak menší < : <
Znak väčší > : >
Ampersand & : &
Tvrdá medzera :  
225. Znak : á (v kódovaní ANSI 1250 - malé, dlhé á)
Copyright : ©
Komentár :

Zoznamy
Najčastejšie používané zoznamy sú: zoznam definícií, neusporiadaný a usporiadaný zoznam.
Zoznam definícií použijeme ak chceme definovať na stránke jeden alebo viac pojmov. Zoznam začíname príkazom

a ukončujeme

. Vo vnútri príkazu používame dva ďalšie druhy značiek

na označenie definovaného pojmu,

na vysvetlenie daného pojmu. Koncové znaky pri príkazoch

a

nie sú nutné.

Jablko

ovocie žltej, zelenej, alebo červenej farby

Opica

zviera podobné človeku

Neusporiadaný zoznam je zoznam, kde je každá položka uvedená nejakým znakom (napr. krúžkom). Neusporiadaný zoznam vytvoríme príkazom

, každú jeho položku uvedieme príkazom

. Usporiadaný zoznam vytvárame rovnakým spôsobom pomocou príkazu

.
Neusporiadaný zoznam

• položka zoznamu
  
• položka zoznamu
  

Usporiadaný zoznam

1. položka zoznamu
   
2. položka zoznamu
   

Parameter TYPE určuje znak, ktorým budú uvádzané jednotlivé položky zoznamu. Možné hodnoty sú: CIRCLE-krúžok, DISC-plný krúžok, SQUARE-štvorec.

V prípade usporiadaného zoznamu parameter určuje typ číslovania: 1-arabské číslice, I - veľké rímske číslice, i - malé rímske číslice, a - malé písmená, A - veľké písmená.

Odkazy
Hypertextové odkazy (linky) sú základnou črtou WWW stránok, ktorá umožňuje budovanie štruktúr poprepájaných HTML dokumentov. Na stránke je možné použiť dva druhy liniek:
• odkazy vo vnútri dokumentu
• odkazy do iných dokumentov
Príkaz na vytvorenie odkazu vyzerá nasledovne:
MENO LINKY
Odkaz do inej časti dokumentu (nie nevyhnutne toho istého):
linka na posledný článok
pričom cieľové miesto (cieľová kotva) bude definovaná nasledovne:
Posledný článok
Prepojenie do iného dokumentu v tom istom adresári:
spojka na ďalší html dokument
Prepojenie na WWW stránku iného počítača:
Orange
Pre väčšie obrázky môžeme urobiť iba odkaz na ne (zobrazia sa do nového okna):
Klikni a uvidíš obrázok
Ďalšie médiá môžeme na stránku pripojiť tým istým spôsobom:
Zvukový súbor mp3
AVI video

Prístup k iným službám Internetu:
pošlite mi poštu
Na to aby sme mohli dokumenty predstavujúce rôzne médiá spustiť, či zobraziť, musíme vo WWW klientovi nastaviť (asociovať) ku každému dokumentu adekvátny špeciálny program (prehrávač, zobrazovač).

Obrázky
HTML dokumenty môžu okrem textu obsahovať aj obrázky. Internetové prehliadače vedia zobrazovať obrázky uložené vo formáte GIF a JPG. Na vkladanie obrázkov do HTML dokumentov slúži príkaz IMG. Ak chceme na stránku vložiť obrázok, musíme do zdrojového textu do tela stránky umiestniť príkaz:

V prípade, že je obrázok v inom adresári je nutné uviesť cestu k nemu. Príkaz má niekoľko parametrov, ktoré umožňujú formátovanie zobrazenia obrázka požadovaným spôsobom.

BORDER - šírka hranice okolo obrázka
ALIGN - zarovnanie obrázka (LEFT, RIGHT, MIDDLE)
HEIGHT - výška obrázka (v bodoch)
WIDTH - šírka obrázka (v bodoch)

Tabuľky
Tabuľky v HTML dokumentoch môžeme využiť hlavne na dosiahnutie vyššej úrovne grafickej úpravy WWW stránok. Pomocou nich dokážeme sprehľadniť text, obrázky a pod. Základným príkazom na vytvorenie tabuľky je príkaz . Všetky údaje medzi týmito značkami sú dátami tabuľky. Príkaz